Spočiatku plánovalo filmové štúdio Universal zamestnať Orsona Wellesa (1915-1985) len ako herca. Ale keď zistil Charlton Heston (1924-2008), ktorého obsadili ako superpopulárneho herca tých rokov, že na projekte spolupracuje Welles, oznámil bossom štúdia, že je ochotný spolupracovať na každom projekte, ktorý bude režírovať Orson Welles. No a potom sa k Wellesovi pripojili Marlene Dietrich (1901-1992), Janet Leigh (1927-2004), Joseph Cotten (1905-1994) a iné hviezdy. Dotyk zla nesie malé mestečko ležiace na americko-mexickej hranici. Jeho otlačok sa prenáša aj na hlavných hrdinov tohto mračného thrilleru: na mexického šéfa oddelenia boja s narkotikami Migela Vargasa (Charlton Heston), meniaceho sa z poriadkumilovného muža a policajta na pomstychtivého blázna, na jeho nevinnú ženu Susan (Janet Leigh), ponorenú zločincami do drogového tranzu, na amerického policajta Hanka Quinlana (Orson Welles), predávajúceho svoju dušu diablovi bohatstva... Klasický film noir z dielne Orsona Wellesa rozpráva príbeh o mexickom šéfovi oddelenia narkotík Mikeovi Vargasovi, ktorý je v pohraničnom meste na krátkej svadobnej ceste so svojou americkou manželkou. Tu sa však musí zapojiť do vyšetrovania vraždy a svedčiť proti Grandimu (Akim Tamiroff) , drogovému bossovi. Grandiho brat a synovia Vargasa sledujú a v snahe stiahnuť Vargasa z prípadu sa vyhrážajú jeho manželke... Osobitú exotiku dodáva filmu zlovestný latinskoamerický rock and roll skomponovaný Henrym Mancinim a Marlene Dietrich v extravagantnej úlohe mexickej cigánky s nemeckým prízvukom...
Čekal jsem od jednoho z nejoceňovanějšího filmu ještě více oceňovaného režiséra o něco více. Problém je v průměrném, nebo mírně nadprůměrném scénáři, který není v žádném případě bombastický. Krásná je kamera, dobrá režie je znát, vytloukla z minima maximum. Je to příjemný a kvalitní detektivní Film Noir, ale u mě "jen" za 70%.
Dotek zla nabízí všechny prvky populárního žánru, který ovšem Welles vylepšuje o nápadité střihy, snové sekvence a některé opravdu psychologicky hutné momenty. Černobílá kamera Russela Mettyho skvěle pracuje s hrou světla a stínu. Scény znásilnění a vraždy v hotelu jsou dodnes zneklidňující. Velmi zajímavé jsou scény únosu Susan, které posloužily pro současnou vlnu moderních horrorů. Zvláštní uznání si musí zasloužit Henry Mancini, jehož latinsko-americké rytmy k tématu velmi dobře pasují a rozhodně nejsou fádně samoúčelné.