Profilový obrázek

Motinski

Matej Wispl

Komentáře 1 215

Od nejnovějších
  1. Vymítač ďábla: Znamení víry
    Vymítač ďábla: Znamení víry (2023)
    4
    Veľmi pomalý rozbeh, exorcizmus v druhej polovici nudný, bez atmosféry, bez nápadu. Celkovo sa príbeh dlho venuje budovaniu vzťahov, čo väčšinou nie je na škodu ale trebalo by lepšiu réžiu aj scenár. Najviac filmu škodí že je súčasť známej značky. Keby sa volal iba Znamenia viery a nemal nálepku Exorcistu, prospelo by to. Cameo starej postavy by sa v kľude vyškrtlo a všetci by boli zhovievavejší. Takto nadviazanie na originál vyznieva od veci. Prekvapil ma Odom Jr. Jeho postave som naozaj prial, no inak ide o veľké sklamanie. Občas mi ani neprišlo že sledujem horor ale drámu. Rozvláčnú a priemerne natočenú.
  2. Rozzum v divočině
    Rozzum v divočině (2024)
    8
    Aj jednoduchší príbeh môže okúzliť. Stačí aby zbytočne netlačil na pílu. Rozzum v divočine recykluje zname motívy, no vďaka nádhernej animácií a prírodnemu prostrediu sa na neho pekne pozerá. Rýchlo ubehne, pohladí na srdci a nehrá sa na niečo viac. Od začiatku ide v skromnejšom balení čo ma milo prekvapilo a ajkeď sa posledných 20 minut dupľo na plyn, najviac ma bavilo zoznamovanie sa s príbehom v prvej polovici. Podľa hodnotení som síce čakal niečo ešte silnejšie ale som spokojný. Vizuálne, humorom aj zápletkou ide o čistokrvnú zábavu bez výrazných zádrhelov. V kine veľmi príjemný relax.
  3. Tady Zodiac
    Tady Zodiac (2024)
    7
    Zameranie iba na jedného (ajkeď určite najpravdepodobnejšieho) podozrivého, beriem. Ide ale o tak obrovský a komplexný prípad, že chápem aj kritické názory na spracovanie. Predsa len, adeptov na Zodiaca bolo niekoľko, z policajnej práce sa tu nedozvieme až tak veľa a mal som trochu pocit že väčšinu vrážd len tak preskáčeme. Celková výstavba dokumentu mi neprišla úplne fér voči divákom ktorý majú niečo načítane alebo minimálne videli Fincherov film. Na druhej strane, ako súhrn dôležitých bodov to na mňa zabralo. Rozhovory s ľuďmi ktorý pána Allana poznali rezonovali a technická stránka nemá jedinú chybu. Skákanie medzi rokmi vôbec nerušilo tak moc ako som zo začiatku predpokladal, len si myslím že by bolo lepšiu voľbou viac epizód a obšírnejší pohľad. Ani na chvíľu som sa ale nenudil takže prevláda spokojnosť.
  4. Půlnoční kovboj
    Půlnoční kovboj (1969)
    8
    Výrazna strihová skladba, sebavedomá réžia a dve výborne zahrané postavy. Aj Hoffman aj Voight predvádzajú jedny zo svojich najlepších výkonov. Mam rád filmy ktoré vo mne zanechajú silný pocit ajkeď ho neviem úplne presne opísať. Polnočný kovboj to dokázal. Funguje ako sociálna miništúdia ľudskej osamelosti, života na ulici, nenaplnených túžob a zároveň skromný príbeh o kamarátstve čo vzniklo úplnou náhodou a ajtak prerástlo v niečo viac. Dlho som pozretie odkladal a bola to chyba. V strede filmu ma príbeh trochu strácal a chápem divákov ktorým záver tak nejak vyfučal do prázdna, (aj mňa trochu štve že som presne vedel kam smerujeme) no pozitíva značne prevládajú. Najviac si budem pamätať vyobrazenie atmosféry odvrátenej stránky New Yourku. To bolo prvotriedne.
  5. V přístavu
    V přístavu (1954)
    6
    Netvrdím že ide o zlý film ale pri ôsmich Oskaroch som čakal viac. Je to pekne natočené, páčilo sa mi vykreslenie prostredia a herecké výkony, no príbehovo nič extra. Až by som povedal zbytočne jednoduché a občas strašne predvídatelné. Aj finále som si predstavoval v podobnej verzií už v polovici filmu. Najviac dojem ťahá Marlon Brando. Na jeho pleciach to celé stojí a jeho výkon si budem dlho pamätať. Inak ide o zaujímavú sociálnu drámu, trochu s mafiánskym pozadím a nudnou romatinkou, no s ani jednou scénou čo by somnou výrazne pohla.
  6. Barvy zla: Červená
    Barvy zla: Červená (2024)
    5
    Spracovanie knihy (hlavne keď ide o krimi) nemusí vždy dopadnúť dobre. Tu je jasne cítiť že zápletka, zvraty aj vyšetrovanie v predlohe fungujú lepšie. Tým som si istý ajkeď som ju nečítal a keby mi niekto povedal že príbeh vyšiel z Nesbovej hlavy, uveril by som. Film je ale iné médium. Hlavný detektív bol sympaťák, prototyp kladného hrdinu, scenár má čím prekvapiť, atmosféra je ale od kvalitnejších žanroviek ďaleko. Čakal som niečo tvrdšie, napínavejšie a záverečný twist som vôbec neprežíval. Typická európska kriminálka na voľný čas. Neľutujem že som zapol, ľutujem že som nedostal do rúk najskôr knihu.
  7. Suzume
    Suzume (2022)
    7
    Pohlcujúci zážitok v ktorom Makoto Šinkai opäť dokazuje že presne vie akou formou má divákovi predať príbeh čo na pozadí pracuje s témou prírodných katastrof. Do toho pridajte fantasy prvky a samozrejme aj osobnú rovinu kde sledujeme uveriteľné postavy na ceste po Japonsku. Druhé Kimi no na wa sa síce nekoná ale to som ani nepredpokladal. Suzume nemá až takú silu ani presah, ajtak ale funguje ako príjemný dobrodružný roadtrip. Epický, uvoľnený aj vážny, s nádhernou hudbou. Určite by ale trebalo doladiť vzťahy (hlavne Suzume s jej tetou), a niektoré veci lepšie rozvinúť a objasniť (mačky). Záver bol pekný, no celkové vyznenie si tiež viem predstaviť odzbrojujúcejšie, jednoznačne ale prevládajú pozitíva.
  8. Prokletí Salemu
    Prokletí Salemu (2024)
    3
    Prekliatie Salemu je moja najobľúbenejšia kniha od Kinga a ajkeď som zatiaľ nevidel Hooperovu verziu ani neskorší remake, tak som vedel že toto si pozriem hneď ako bude možnosť. Výsledok? Ukážkové sklamanie. Divne nasvietené, bez atmosféry a takmer vôbec nie strašidelné. Niektoré scény vyzerajú lacno, občas až škaredo a ani jeden herec neoslní. Barlow céčkový, druhá polovica ultra zrýchlená a postavy kvôli tomu vyznievajú tragicky odfláknuto. Záverečná pol hodinka ma už vôbec nebavila a iba som čakal na koniec. Scenár celkom šikovne orezal linky z predlohy aby to ako tak fungovalo v jednom balení pod dve hodiny, no veľa iných veci na chválenie nenájdem.
  9. Joker: Folie à Deux
    Joker: Folie à Deux (2024)
    6
    Nie úplne vydarený, uznávam ale že odvážny, experiment ako skombinovať temnú väzenskú/súdnu drámu s muzikálom. Prvého Jokera milujem, od premiéry som si ho každý rok pustil minimálne raz a stále ma odrovnal rovnako. Toto je úplne iný film. Úplne iný žáner aj iný typ zážitku/sklamania. Herecké výkony, (Gaga aj Phoenix sú prvotriedny) kamera, huslový doprovod, vizuál, ani jedna námietka z mojej strany. Každý tretí záber má v sebe nádych kultovosti, na druhej strane, príbeh smrdí jednoduchosťou, prešľapovaním na mieste a naťahovaním. Dosť dlho trvalo kým som sa naladil a vlastne ani neviem či som to úplne dokázal, no druhá polovica mi už ubiehala lepšie. Záver vyvolal znepokojivý pocit ale celý film neobsahoval zdrvujúce momenty akých bolo minule požehnane. Spev mi vadil, nie hneď, ale postupne až tak že som si sám pre seba hovoril nech s tým konečne prestanú. Kebyže ma prvá polovica tak nenudí, možno filmu odpustím viac, no nedá sa. Druhý Joker si v mojich očiach neobhajil dôvod svojho vzniku a beriem ho ako jeden z najzbytočnejších sequelov vôbec.
  10. Laputa: Nebeský zámek
    Laputa: Nebeský zámek (1986)
    8
    Laputa obsahuje všetky typické znaky Mijazakiho tvorby. Prekrásny vymyslený svet, chytľavé dobrodružstvo, miestami uletenejšie postavy (ajkeď sa v tomto smere svojim spôsobom ešte dosť krotil), skryté posolstvá a paralely na rôzne témy ako napríklad ekologia a ľudská chamtivosť. Do toho jasná vášeň pre lietajúce stroje ktorou sa režisér nikdy netajil a vznikol príbeh ktorý pôsobí tak detailne vycibrený ako by ho niekto pripravoval dlhé roky. Má to slabšie chvíľky, urcite by som aj trochu skrátil stopáž a nedokázalo ma to odzbrojiť ako napríklad Mononoke, ale vadí to vôbec? Trochu možno áno, keď chcem porovnávať, no nie je to úplne fér z mojej strany. Silné 4*, naozaj že silné. Vhodné pre deti a obohacujúce aj pre dospelých.
  11. To se mi snad zdá
    To se mi snad zdá (2023)
    6
    Filmy od štúdia A24 ma už neraz v dobrom prekvapili. Trúfajú si na odvážne námety a cítiť že režisérom dávajú voľne ruky. Dream Scenario nie je výnimka a od začiatku viete že nejde o bežný príbeh. Cage hraje tragickú postavu ale hraje ju s elánom, úsmevné momenty sa vôbec nebijú s tými skľučujúcimi a pritom ich tu bolo naozaj dosť. Prvú polovicu som si vyslovene užíval, postupne ale trochu dochádza šťava a posledných 15 minút mi prišlo že ani sám režisér nevie ako to správne ukončiť. Celkovo sa neubránim pocitu že takto originálny materiál sa mohol viac vybrúsiť. Ešte viac pritlačiť na diváka, ešte viac ulietieť do bizáru, ešte viac kombinovať žanre. Čo ale treba jednoznačne pochváliť je presah. Zaobalený do satiry, abstraktnosti, melanchólie, no celý čas očividný ako priama ukážka dopadu slávy na bežný život. V tomto funguje film bezchybne. Som si istý že nesadne každému, ale za pozornosť stojí.
  12. Free Guy: Hra na hrdinu
    Free Guy: Hra na hrdinu (2021)
    7
    Priznaná hovadina ale celý čas som sa bavil. A fakt že dosť. Béčkovy námet, množstvo klišé zvratov, svojské efekty a ajtak vznikla jedna z najsviežejšich akčných komédií posledných rokov. Free Guy je jeden prípad z tisíc, podobné úlety väčšinou končia v podpriemerných vodách. Neviem ako to Shawn Levy dokázal, ale dokázal ajkeď treba povedať že určíte nejde o materiál na skoro dve hodiny. Druhá polovica preto postupne stráca dých, no cítiť to najviac v závere. Reynolds nevadí, vtípky plnia účel, odkazy nie sú sílene. Keď chcete vypnúť, nechať sa unášať jednoduchou zábavou, toto je ideálna voľba.
  13. Vřískot 6
    Vřískot 6 (2023)
    4
    Týmto dielom séria narazila na svoj strop čo sa týka obohratosti. Nadsázka a metahumor ktorý vždy filmy odlišoval od ostatných slasherov tu nemá prirodzený osviežujúci efekt ale vyznieva trestuhodne trápne. Scenár je odfláknutý a reálny upgrade prináša iba v zmene prostredia do New Yourku. Poriadne pochváliť vlastne môžem iba dve veci. Vraždy sú krvavejšíe a opening šikovne inovuje zaužívaný postup na aky sme boli zvyknutý. Po skvelom začiatku ale prišlo vytriezvenie. Pri pár momentoch síce vidieť snahu o pekne natočené zábery (obchod, metro) ale všetko ostatné budí dojem bezradnosti tvorcov. Minulý diel sa nebojím označiť za zábavnú vyvražďovačku vďaka ktorej som veril že potenciál stále existuje, no nenaplnil sa a ja som úprimne sklamaný. Záver si nezaslúži dlhší komentár keďže level prestrelenosti sa približuje najlacnejším paródiam. Ku značke mám osobné puto ajkeď zďaleka neplní moje nároky, no trpezlivosť dochádza.
  14. Pod vodou
    Pod vodou (2020)
    4
    Žiadne intro. Od začiatku ideme v survival móde a spomaľuje sa až v závere. Občas mám chuť na priamočiaré béčka ktoré nechcú byť veľkými filmami a idú si ľahšou cestou, no nejaká pridaná hodnota alebo čaro jednoduchosti musí byť. Tu ma nebavili postavy, CGI príšery už dupľom nie a atmosféra vôbec nefungovala tak stiesňujúco ako si zasadenie do podmorskej výskumnej stanice obklopenéj temnotou pýta. Na konci poteší inšpirácia Lovercraftom ale vlastne mi bolo jedno ako to skončí. Vďaka dynamickému tempu (hlavne v prvej polovici) som aspoň výrazne netrpel. Občas si letmo spomenul na Priepasť alebo prvého Riddicka, no čakal som viac. Hlavne kvôli pozitívnym komentárom od obľúbených užívateľov.
  15. Vzhůru do oblak
    Vzhůru do oblak (2009)
    5
    Za mňa dosť preceňované. Úvod ma silu, emócie, drive, pohodu a neviem či som od Pixaru videl lepší opening. (možno áno, ale nenapadne ma) Potom som dostal trip sympatického starého pána v lietajúcom dome po Južnej Amerike, s ukecaným mladým skautom a hovoriacimi psami. Pár krát som sa zasmial ale medzi animákmi nájdem z fleku omnoho pútavejšie aj vtipnejšie kúsky.
  16. Pět nocí u Freddyho
    Pět nocí u Freddyho (2023)
    2
    Z každej strany som počúval že ide o horor pre deti. Atmosféra ale tak dokonalo nefunguje že nazvať film hororom je naozaj odvážne tvrdenie. (Uznávam, lacné jumpscary sú, no skoro všetky ma nútili k úsmevu) PG-13 škodí, postavy boli otravné, vsetko sa úmorne ťahá a ajkeď sú animatronici pekne nadizajnovaný, viac sledujeme Hutchersona v depkách a divných snoch. Celkovo si príbeh postupne ulieta čudným smerom. Niesom znalec hier, videl som hodnotenia, ajtak som čakal niečo lepšie. Minimálne aspoň krajšie natočené a nie že všetky scény mimo pizzeriu vyzerajú ako poloamatérsky brak. Keby to aspoň nebolo tak nudné a s trochu premyslenejšou pointov, verím že dojem mohol atakovať priemer (s veľmi prižmurenými očami). Posledných 20 minút už som vyslovene pretrpel.
  17. Beetlejuice Beetlejuice
    Beetlejuice Beetlejuice (2024)
    5
    Burton rozohráva na krátkej stopáži viac liniek ako by som čakal. Hlavne v prvej polovici to na mňa nepôsobilo úplne dobre. Celý príbeh mi prišiel nejak na silu pozliepaný dokopy len aby mohlo vzniknúť pokračovanie známej klasiky. Monica Bellucci vo finále ostala nevyužitá a aj dianie okolo Jenny Ortegy je na koniec trochu moc useknuté. Stále ma bavilo zobrazenia sveta mŕtvych, Elfmanova hudba, Dafoe vo vedľajšej úlohe a Keaton si to aj vo vyššom veku užíva, no režisérov návrat do formy sa týmto u mňa nekoná.
  18. Barbie
    Barbie (2023)
    5
    Reklamu na feminizmus si viem predstaviť aj inteligentnejšie spravenú, toto bolo často sílene až moc, veľa vecí a postav mi liezlo na nervy, no cením originalitu, uvedomelosť absurdít, uletený vizuál. Negatíva u mňa ale asi prevládajú. Barbie je zmes podivných nápadov, snaha o trefný presah sa občas podarí, základná kostra príbehu ale bola priblblá a zbytočne jednoduchá. Margot rola svedčí a na prekvapenie mi nevadili hudobné čísla, no ošiaľ aký sa okolo filmu vytvoril nechápem. Tretiu * dávam vďaka Goslingovi. On bol najvtipnejší element a jednoznačný ťahúň od začiatku do konca. Neveril som že v takto komediálnej polohe bude doma.
  19. Apollo 13: Boj o přežití
    Apollo 13: Boj o přežití (2024)
    8
    Som jeden z mála kto zatiaľ stále nevidel Howardov film, takže možno nadhodnocujem, ale neviem si pomôcť. Tie archívne zábery, strih a dramatizácia (nie len pri vypätom závere) boli prvotriedne. Všetko čo sa chcete dozvedieť, sa tu dozviete. Pôvodne hlasy zúčastnených tiež pridali na výslednom dojme, no trochu som cítil že dokument nie je najkratší. Vzhľadom na celkovú kvalitu ale nejde až o tak silnú výtku. Objektívne ale priznávam, keď máte o Apolle 13 napozerané a načítané, je môžné že pre vás nepôjde o tak výnimočný zážitok ako v mojom prípade.
  20. Terminator Zero
    Terminator Zero (2024)
    6
    Stávka na istotu keď ide o univerzum. Scenár neobsahuje nič prevratné, animácia neoslní, v pár momentoch mi dokonca trochu vadilo nasvietenie obrysov postáv ale nie je to niečo čo ma výrazne štvalo. Pozrel som na jeden krát všetkých 8 epizód, takže fajn. Pomrknutia na prvého Terminátora ako napríklad scéna na policajnej stanici potešili, ale neubránim sa pocitu že by som chcel vidieť niečo originálnejšie, nie len variaciu na známu zápletku. Keď vznikne pokračovanie, asi risknem, no očakávania nebudú veľké. 6/10
  21. Bezstarostná jízda
    Bezstarostná jízda (1969)
    6
    Film ktorý vo mne vzbudil chuť sa ísť len tak povoziť, pustiť si starú hudbu a na chvíľu zabudnúť na svet okolo seba. Na druhej strane mi ale dejovo neprišiel nejak zvlášť špeciálny. Hlavné duo fajn, najviac ma ale bavil Nicholson. Koniec mi nesadol vôbec a ajkeď to má v sebe určitý druh zaujímavých myšlienok aj kritiky, trebalo by svižnejší príbeh.
  22. Longlegs
    Longlegs (2024)
    8
    Nato že Perkins nemá moc oslnivú filmografiu keď pozriem na hodnotenia, toto mu teda vyšlo. Longlegs je viac artovejší horor ako typická detektívka, Nick je riadne creepy a Maika Monroe bezchybná. Nečakal som tak presvedčivý výkon ani od jedného. V mojich očiach ide určite o najatmosferickejší film tohto roka (bezkonkurenčne) a zimomriavkový zážitok pri ktorom som sa v kine potil od napätia. Osobitne chcem vychváliť hudbu, strih a kameru. To bola slasť. Množstvo záberov je tak geniálne nasnimanych že podvedome sledujete čo v pozadí vyskočí alebo sa pohne. Pritom bububu momentov nie je tak veľa ako očakávate. Satanistický backround, inšpirácia klasikami, zasadenie do minulosti, to všetko ako šité na mieru pre mňa. Scenár je v niektorých mometoch odfláknutejši a celý proces vyšetrovania kvôli tomu nedosahuje high level. Viem si aj predstaviť lepší záver. Celé vysvetlenie balansuje medzi striktnou doslovnosťou, no necháva očividný priestor pre nadprirodzeno. Neviem prečo mi to nesadlo ale mali zvoliť jedno alebo druhé. Blažený pocit ako pri 5* filmoch som kvôli tomu nedostal. Ajtak chválim, určíte sa budem vraciať k opakovaným pozretiam a nasavať atmošku. Po prvej pol hodine som bol tak vtiahnutý že mi hlava nebrala že film nie je v červených číslach.
  23. Frankensteinova nevěsta
    Frankensteinova nevěsta (1935)
    7
    Toľko krásnych záberov. Temných a zároveň magických. Ďalší príklad toho že aj druhý diel môže jednoznačne prekonať prvý. Príbehovo stále nejde o dokonalú robotu, no všetky prvky z Universal hororov sú tu technicky najlepšie vyladené. Atmosféra je ukážková, Karloff a Thesiger hrajú parádne, strhujúcich pasáži je viac ako som čakal a možno aj najväčšie plus oproti minulému filmu je prítomnosť hudby. Kvalitný zážitok, nie bezchybný ale určite hodný pozornosti aj po toľkých rokoch. Niektoré scény sú vizuálne tak dobre nadizajnované že pre mňa stelesňuju klasický horor.
  24. Mumie
    Mumie (1932)
    3
    Boris Karloff zachraňuje čo sa dá. Výrazom tváre, kľudným vystupovaním, prázdnym pohľadom. Inak ide o štylisticky nevýraznú a málo atmosferickú rutinu, hlavne v porovnaní s kolegami (frankenstein, vlkolak atď). Spolu s Draculom najnudnejší monster film. Až moc jednoduchý, na 73 minút prekvapivo zdĺhavý, bez zvratu, bez napätia. Škoda, Egypt mam rád, ale nie takto.
  25. Ze života levhartů (2024)
    6
    Poctivá dokumentaristika, obsahovo ale prázdnejšia ako som očakával. Keď vás téma zaujíma, je môžné že budete objektívne spokojný, no kvalitnejších vecí som videl kopu. Tieto oddychovky nikdy neomrzia, pekne vyzerajú, vždy sa niečo nové dozviete, už mi to ale nestačí. Viem si predstaviť prepracovanejší výsledok a to aj s prihliadnutím na jednoduchšiu a menej obsiahlejšiu tému.
  26. MIKI
    MIKI (2024)
    5
    Najviac treba pochváliť dve veci. Hlavného herca a autenticitu 90. rokov. Vizuálne ide o ukážkové prenesenie do tých časov a je to vidieť aj na drobných detailoch. Ondrík v úlohe Černáka mi opäť dokazuje prečo ho beriem ako najkvalitnejšie domáceho herca súčasnosti a aj keď má pri sebe zdatných sekundatov (osobitne u mňa vyčnievali Cinkota a Kubovčík) on je hlavný bod program. On je najdôležitejší pilier každej scény a bolo vidieť že sa poctivo pripravoval. Inak ma ale príbeh úprimne nebavil. Začiatky, prvé vraždy, všetko pekne natočené ale bez výrazného momentu. Ani jedna scéna čo by zarezonovala nejak viac ako len bežná vata na odrozprávanie vzostupu k moci. Vzťahy sa takmer vôbec nerozvíjajú, žiadna postava sa nedostane tak do úzkych ako si námet žiada, Miki není poriadne konfrontovaný so svojimi činmi, ani od polície (čo mi až tak nevadí v tejto fáze jeho života) ani od rodiny. (čo už som teda očakával) No a koniec vyznie do prázdna. Chýba gradácia pred finále, takto sa síce môžeme tešiť na pokračovanie ale záver filmu si zaslúži niečo silnejšie.
  27. Stan Lee
    Stan Lee (2023)
    6
    Pekná pocta legendárnemu umelcovi a zároveň stručná história komiksov. Sympatická animácia aj strih, no výnimočným zážitkom by som sledovanie nenazval. Štruktúrou na úrovni bežných dokumentov aké nájdete voľne na YouTube a aj pri krátkej stopáži sa čas trochu vlečie. Mám rád Marvel (ajkeď posledné filmy nestoja za veľa), no toto je až moc obyčajný zostrih rozhovorov ktorý poteší ale nenadchne.
  28. Vetřelec: Romulus
    Vetřelec: Romulus (2024)
    8
    Alvarez určite nie je spasiteľ Alien značky, no v žiadnom prípade jej ani nespravil hanbu. Ajkeď posledných 15 minút si mohol odpustiť. To bol silný prepal a verím že na väčšinu divákov bude pôsobiť zvláštne. Napriek tomu, Romulus sa podaril. Je plný odkazov pre fanúšikov, je napínavý a celkovo musím vyzdvihnúť atmosféru ktorá ma v kine držala neustále v pozore. Dizajn prostredia ako vystrihnutý zo starých sci-fi klasík bol super a hlavná hrdinka si ma získala. Jej vzťah s robotom Andym má správne emócie, za čo treba herecky pochváliť aj Davida Jonssona. Prvá polovica viac pripomína Scotta, tá druhá zase čiastočne Camerona, no vďaka uzavretým priestorom vesmírnej lode veľmi cítiť zavdačenie sa aj hráčom počítačovych hier. Je tu krv, surovosť, výborný soundtrack a pri efektoch sa odviedla nadštandardná robota. V rámci série určite jeden z najkrajšie vyzerajúcich dielov. Scenár obsahuje osviežujúce nápady ajkeď väčšina postáv ostáva stále len pešiakmi do počtu. Neviem či budem rovnako spokojný aj na druhý krát, skôr si myslím že sa nebudem k filmu vraciať tak s nadšením ako k prvému a druhému Votrelcovi, ale vôbec to nevadí. Prvotný dojem si zapamätám a neskazí mi ho ani kontroverzný záver.
  29. Vlny
    Vlny (2024)
    9
    Jiří Mádl dospel na remeselne veľmi zdatného režiséra, natočil nesmierne dôležitý film z hľadiska obsahu a produkčne sa výsledok môže rovnať svetovej triede. Bez debaty. Vďaka vizuálu, kulisám a atmosfére 60. rokov kde ako divak viete k čomu príbeh smeruje ide o silný zážitok. A to myslím tak že pri pár scénach mi telom prebehla husia koža. Keď pocitovo odchádzam z kina s tým že som videl výpovedné dielo s presahom, nepotrebujem zbytočne hľadať chyby. Najviac kvitujem že hlavnou postavou nebol stopercentne kladný hrdina. ,,Uvoľnenejší,, výber skladieb v rámci hudby nezľahčuje ťažkú tému, herci odviedli všetci do jedného prvotriedny výkon a prelínanie reálnych zaberov tiež pridalo na výslednom dojme. Asi som ani nečakal až tak kvalitný film a za také prekvapenie som úprimne rád.
  30. Dívka, která kopla do vosího hnízda
    Dívka, která kopla do vosího hnízda (2009)
    7
    Nemám moc čo vytknúť, vezieme sa na rovnakej vlne ako v minulých častiach takže ak vám sadli tie, budete spokojný. Príbeh sa uzatvára, napätie z finálnej konfrontácie v podobe súdneho procesu buble pod povrchom po celý čas a keď sa ho konečne dočkáme, má vďaka tomu správne grády ajkeď všetko prebieha v komornejšej forme. Celá trilógia sa mi páčila, nie tak moc ako knihy, ale bez problémov odporúčam aj čitateľom. Viac je zbytočné písať.
  31. Jednotka všedního nasazení
    Jednotka všedního nasazení (2024)
    2
    Ďalšia vyprázdnená Netflix variácia na akčné komédie so špionážnou príchuťou. Asi som tu viac krát gúľal očami ako našiel niečo naozaj svieže a prirodzene vtipné. To už aj Red Notice alebo Rachel Stoneova mali väčší šmrnc a efektnejšie natočené scény. No a spoločná chémia Wahlberga s Berry je na bode nula. Rutina prvej triedy. Po hodine som sa začal premáhať aby som dopozeral.
  32. Léto 84
    Léto 84 (2018)
    8
    Na mňa tie osemdesiatky stále zaberajú. Keby sa dej odohrával v súčastnosti, minimálne prvá polovica filmu je podpriemerná nuda. Retro kabátik tu ale spravil silné body navyše. Chémia ústredných hrdinov funguje, soundtrack bol vynikajúci a finále lahôdka ktorú som nepredpokladal ani náhodou. Celkovo som zo začiatku očakával pohodovejši príbeh na štýl Disturbie, s nádychom Stranger Things, no ako minúty ubiehali napätie sa sa dalo krájať a pár momentov malo prvotriednu trilerovu atmosféru. Niektoré veci boli navyše (polovičaté informácie o problémoch rodičov) alebo síce pekné, no obohraté z každého druhého filmu (kráska od vedľa) na prekvapenie mi ale prišlo že plnili účel ako nesílená výplň. Prekvapenie a celkovo iný typ zážitku ako som si predstavoval.
  33. Dívka, která si hrála s ohněm
    Dívka, která si hrála s ohněm (2009)
    7
    Prvý diel bol vťahujúcejši pre bežného diváka, mal lepšie finále a celkovo rýchlejšie odsypal. Inak ale ide aj v tomto prípade o rovnako poctivú kriminálku. Prehnité charaktery, zápletka s viacerými vrstvami, odhaľovanie zákutí Lisbethinej minulosti a nečakané prepojenia. Čo sa trochu čudujem, veľa komentárov sa sťažuje na absenciu akcie. Mne nechýbala vôbec, v knihe tiež absentovala a v prvom rade sa tu napätie vytvára dialogmi, zvratmi a detektívnou prácou. Jediné čo ma trochu sklamalo je lenivý záver. Tam som myslel že viac pritlačia, no iné slabiny neviem nájsť. Ak obľubujete podobné filmy, nenechajte sa odradiť slabším hodnotením. Ja som si vychutnával každý detail od začiatku do konca.
  34. Muži, kteří nenávidí ženy
    Muži, kteří nenávidí ženy (2009)
    7
    Fincherova verzia sa mi páčila viac, filmársky je lepšie zvládnutá a atmosférou tiež vyhráva. Nie ale o moc. Pocitivo som aj teraz príbeh prežíval rovnako intenzívne, európska produkcia má svojský neohrabaný vizuál a keďže mám rád krimi, asi prirodzene nadržiavam. Noomi Rapace je bezchybná (rovnako ako Rooney Mara v americkom remaku) a Nyqvist tiež ujde (u mňa ale vyhráva Craig). Rodinné tajomstvá, postupné rozkrývanie indícií a napínavá finálna konfrontácia s vrahom. Takto majú vyzerať adaptácie severských detektivok.
  35. Sugarlandský expres
    Sugarlandský expres (1974)
    6
    Keby mal film 80-90 minút, išlo by o fresh naháňačku policajtov s uprchlíkmi. Spielberg ale pretiahol dĺžku a tak si označenie fresh kľudne odmyslite. Sugarlandský expres má ale napriek tomu čo ponúknuť aj dnes. Je pekne natočený, obstojne zahraný a uhladený nádych starej školy cítiť po celý čas. Len je to všetko zbytočne uťahané, bez výrazných momentov čo by som si pamätal a nie až tak napínavé ako sa tvári. Asi som si očakávania nastavil privysoko. No a Goldie Hawn mi liezla od začiatku na nervy.
  36. Cesta do fantazie
    Cesta do fantazie (2001)
    7
    Mijazakiho fantaskné divadlo plné abstraktných postavičiek ktoré si bežný divak asi nepredstaví ani v najdivokejšich snoch. Krásne naanimovaný svet a okúzlujúca hudba, dokonale vyladená s prostredím kde sa nachádzame. (hlavne základná klavírova téma). Bizar a zároveň rozprávka čo pre úplne malé deti môže pôsobiť jemne desivejšim tónom pri niektorých výjavoch. Celý čas som bol pohltený, nie všetky hlboké myšlienky ktoré sem pán režisér zaobalil som pochopil a záver mi prišiel až moc useknutý. Čakal som asi lepšie vyznenie, no ako tak čítam, chyba je vo mne. Ide ale o detail ktorým nechcem strhávať zaslúžený kredit, fakt málokedy vznikne takto originálny film, bohatý na metafory a prepracovaný vizuál. A to aj v rámci anime ktoré často krát prevyšuje nápadmi západnú tvorbu.
  37. Deadpool & Wolverine
    Deadpool & Wolverine (2024)
    8
    Reynolds opäť dokazuje že je neriadená strela. Tretí Deadpool spája camea (verte mi, na toto vás trailery nepripravili ani náhodou), sype hlášky jedna radosť, drží tempo a súhra s Wolverinom funguje skvelo. Ajkeď zo začiatku mi neprišla úplne dokonalá. Na Jackmanovi vidieť že sa baví a keď ste mali radi predošle časti, nič sa nemení ani po prechode pod Disney. Stále ide v prvom rade o humor a nekorektnosť. Shawn Levy u mňa nevzbudzoval dôveru ale na prekvapenie zvládol aj akčné scény úplne s prehľadom. Pri obrovskom množstve vtipov občas vzniká príbehova vata, záporačka bola podobne obyčajná ako býva zvykom vo väčšine MCU projektoch, no ustrážiť si búranie štvrtej steny a zároveň zapadnúť do tak obrovského sveta aký Marvel za tie roky vytvoril, sa bez menších zádrhelov nedá. Výsledok je ale číra zábava a hlavne o to išlo.
  38. MaXXXine
    MaXXXine (2024)
    5
    Exhibícia odkazov a pomrknutí na 80. roky. Tradičná neónová estetika, chytľavý soundtrack, skvelý herecký výkon Mii Goth a trestuhodne nudný príbeh. Možno budem v menšine ale v rámci trilogie najslabší v mojich očiach. MaXXXine je priznaný brak a zároveň pocta filmom z tejto kategórie. Retro dizajn a občas nepríjemná atmosféra ťaha výsledný dojem do plusu ale nestačí, toto nie je ani kriminalka ani triler ajkeď sa snaží o oboje. No a označenie horor je už úplne mimo. Dej sa posúva vpred nezáživne a finále vyznieva katastrofálne bečkovo. Ti West je zručný režisér, doručil 3 rozdielne filmy tvoriace jeden celok a pritom má každý svoju vlastnú identitu. Originalitu aj pamätné scény. Dalo sa z toho ale vytrieskať omnoho viac.
  39. V hlavě 2
    V hlavě 2 (2024)
    8
    Za mňa nie až tak dobré ako prvý diel, ale v rámci Pixaru najsilnejšia vec od Coco. Ten príbeh má úprimné kúzlo skryté v detailoch, v tom ako netlačí na pílu a ajtak zasiahne cieľ. Občas síce trochu prvoplánovo, no stačí mi to. Hlavná postava prechádza pubertou a nové emócie sú k tomu ideálne prispôsobené aby sa divák smial. Animácia tradične skvelá, v pár momentoch obvzláštnená o svieže prvky napríklad 2D a po celý čas krásne farebná. Len už to po druhý krát nerezonuje rovnako dokonale ako pred deviatimi rokmi keď som hovoril že som svedkom najlepšieho animáku dekády.
  40. Star Wars: Akolytka
    Star Wars: Akolytka (2024)
    4
    Už dlhé roky som tajné dúfal že Disney nájde odvahu vkročiť do nezmapovaných období Star Wars lóru (aspon čo sa týka filmov/seriálov) a hneď po ohlásení som očakávania nastavil naozaj vysoko. Výsledok ale nenaplnil ambície ani náhodou. Acolyte ma množstvo svetlých momentov, prvé dve epizódy sú u mňa 7/10 záležitosť, no lapsusy ktoré neskôr seriál predviedol ma občas dorazili. Nie že by predtým značka nemala slabé chvíľky, no toto zamrzí veľmi. Poďme ale k veci. Vadila mi štruktúra jednotlivých častí. Závery pôsobia useknuté, bez vygradovania, iba nečakaný strih a čierne titulky. Pribehovo skáčeme nešikovne do minulosti takým štýlom že tretia epizóda dostane rozuzlenie až v tej siedmej. Jediná postava ktorá si ma získala je Sol. Jeong-jae Lee nepredvádza bohvieaký výkon, no oproti ostatným pôsobí zmysluplne, dostatočne rozvinuto a s obhajitelnými motiváciami (ajkeď tiež často zbrklými a ku koncu moje fandenie upadalo aj u neho) Scenár sa nepúšťa do rizika (možno okrem pár nečakaných úmrtí), záporak je nudný a celá zápletka vyprázdnená od nápadov. Twinsky ako hlavné charaktery nezaujímavé, s tak schyzofrenickým prepínaním nálad že som si hovoril Pane Bože, prečo. Toľko veci čo dané obdobie ponúka od zákulisia rádu Jedi až po fungovanie republiky alebo jednotlivých planét, všetko je tu iba v náznakoch a krátkych sekvenciach. Efekty, súboje, pár lokalít, to úprimne potešilo, no nestačilo k výnimočnému hodnoteniu. Toľko nezmyselných, podivných a náhodných zvratov som dlho nevidel. Ak vznikne ďalšia séria, dám jej šancu, no budem ju brať s rezervou.