Gýčovo nastajlované prostredie, trápny humor, najviac šablonovitý záporak akého si viete predstaviť, priemerná chémia hlavnej partičky a očakávaný záver. Nie je to úplná nuda, niektoré pasáže sú pekne nasnímane a asi aj pomáha že vôbec nepoznám hernú predlohu. Na jedno pozretie sa tým pádom dalo zvládnuť bez väčšej ujmy, no poslednú tretinu už som vyslovene pretrpel.
Mescal nie je Crowe a Ridley nie je ten Ridley z pred 20 rokov. Okrem CGI zvierat mi vlastne na pohľad nič iné nevadilo, no obsahovo (ajkeď určite nejde o taký prúser ako som sa obával) príbeh kolíše. Z postáv vyčnieva iba Denzel, u ostatných sa nechcem moc rozpisovať, no buď ide o nevýrazné (Pascal) alebo málo využité (duo cisárov) figúrky. Súboje v aréne nemajú ten správny náboj a sílene prepojenia s jednotkou ma rušili. Celkovo filmu najviac škodí názov. Pokračovanie ktoré nikto nechcel je opis čo sa s druhým Gladiátorom ponesie navždy, no nemôžem mu uprieť sviznosť, vypravnosť a absenciu výrazného scenáristického kiksu ako býva v dnešnej dobe zvykom pri zabŕdani do milovaných značiek. Mohlo to dopadnúť o mnoho horšie a v porovnaní nakriklad s Napoleonom (ktoreho som tiež ohodnotil na 3*) by som pri rozhodovaní čo si pustiť v budúcnosti znovu, vybral toto.
Už prvému Aquamanovi som odpustil veľa a teraz to asi dokážem tiež. Vizuál je väčšinu času prehliadka digitálnych efektov z ktorých počítač dýcha tak moc až som myslel že sledujem cut scény z hier. Trápenie pre oči, plus ničím vybočujucí príbeh s obohratými motiváciami a zvratmi. Dosť u mňa zachraňuje tempo, výborná bratská súhra Momou s Wilsonom a (na prekvapenie) kamera. Hlavne v akčných scénach. Povedzme si úprimne, kto čakal vyspelý film s pridanou hodnotou (v rámci komiksoviek samozrejme) mal asi siahnuť po niečom inom. Toto je odľahčená blbotinka pre rodiny a fanúšikov nenáročnej zábavy. A tým že som presne taký výsledok očakával, neodchádzam vyslovene sklamaný. Prvý diel ma ale bavil viac.
Po druhej časti som to chcel vypnúť. Potom sa našťastie príbeh rozbehol lepším smerom, no ajtak som čakal viac. Cyberpunk a jemu podobné seriály/filmy ponúkajú prepracovanejší svet, systém pravidiel aj lepšie motivácie hrdinov. Najväčším problémom celkovo bolo že som si neobľubil postavy. Ani jednu. Keď hociktorá umrela, bolo mi to úplne fuk. Uletené osemdesiatkové retro je občas fajn, občas vadí. Animácia, hudba, zvraty a tempo dosť zachraňujú a pri cca 25 minútach na epizódu vlastne nemáte čo stratiť. Ak máte radi podobné záležitosti samozrejme. No a vidieť obľúbenú detskú postavičku z počítačových hier (Rayman) v takejto podobe v dobrom rozosmialo. Z väčšej časti ma ale seriál nebavil. Ak niekedy vznikne pokračovanie, asi ho vynechám.
Miešať true crime s konšpiráciami je samo o sebe riskantné. Do toho tu pri hodine a pol je tak hodina čistá vata, záver vyfučí do prázdna a celkovo monotónne tempo neprospieva. Občas je to aj divne postrihané a niektoré odbočky (Kennedy) mi prišli vyslovene na smiech. Bavil ma iba opis vrážd Sharon Tate a ďalších z osudnej noci, ale tomu sa venujeme krátko. Knihu Toma O'Neilla by som si po tomto nekúpil.