The Wailing (2024)
7
Formálnym prevedením, neviazanou kamerou, a spôsobom narácie atypická ducharina, ktorá mi vôbec nevadila. Interesantné, ale určite to nezaberie na každého.
Komentáře 34
Od nejnovějších
- The Wailing (2024)7
Posedlá kontrolou (2025)3Příspěvek obsahuje spoiler!
The Well (2024)6Dôsledná exhumácia talianskeho oldschoolu, kde sa to s logikou a kvalitným herectvom príliš nepreháňa, ale zato sa kladie väčší dôraz na prostredie, kulisy, masky, gore, a patrične tradicionalistickú zápletku. Stúpenci hororovej moderny vyjdú naprázdno, zákazníci hororových antikvariátov a vyznávači šestákových okultných vied budú ukojení o čosi viac.
You Can't Run Forever (2024)3Příspěvek obsahuje spoiler!
No Way Up (2024)4Sharknáda nastavili laťku debility tak vysoko, že skoro všetky béčka so žraločáckou tématikou popri nich pôsobia ako prísne racionálne, takmer až triviálne realistické námety z každodenného života ... a to platí aj u tohto béčka, kde žraloci hodujú na ľudských sardinkách v potopenom lietadle. Podrobnejší rozbor podobných diel má rovnaký význam, ako močenie do Tichého oceánu, a tak zostáva len dúfať, že onedlho pripláva aj žralokovka, kde budú vyhladovaní digitálni žraloci ohrozovať nešťastných pasažierov v potopenej, medzinárodnej vesmírnej stanici.
Invasive (2024)4Ďalší zvrátený multimilionár, ktorý k dosiahnutiu ušľachtilých zámerov používa neetické pracovné metódy; hra na schovávačku v jeho multimilionárskom sídle; a párik mladých squatterov z cateringovej firmy, ktorý bol vybraný tak, aby spĺňal prísne štandardy dnešnej pozitívnej diskriminácie - čiže nič, čo by sa tu neobjavilo už aj predtým ... A keďže myslenie bolí, tak sa jednotlivé postavy chovajú tak, aby si nespôsobovali túto nepríjemnú bolesť ... Čo je svojím spôsobom pochopiteľné, ale pre diváka dosť bolestivé.
Presence (2025)6Každá rodina má svoje tajomstvá ... a obzvlášť taká, čo nepobrala mnoho sympatií. Mamina na strane synátora, ocino na strane dcérenky, a tak to medzi súrodencami zákonite škrípe ako v starých nenaolejovaných hodinách. A do toho predmestská ducharina z pohľadu ducha, a ešte k tomu nasnímaná prostredníctvom rybieho oka ... Napriek sľubným výhliadkam, tvorivý tandem Steven Soderbergh (réžia) a David Koepp (scenár) v konečnom súčte uspokojí viac strednoprúdových kritikov, než hororových fundamentalistov. Z môjho pohľadu nie príliš veľa, ale nie zas úplne málo, takže ľahká 6.
You Shall Not Sleep Tonight (2024)4Formát hororovej antológie síce dostatočne využitý, ale nepremenený do podoby, ktorá by bola uspokojivá po všetkých stránkach ... Najviac sa mi pozdávala poviedka o jablkovom koláči, hoci ani nebola hororom v pravom slova zmysle, keďže pripomínala skôr niečo, čo vypadlo zo šuplíka, kam si Stephen King odkladá svoje krátke, nehororové práce.
The Moor (2024)4Rozvláčne, jednotvárne, a zdĺhavé putovanie po rozľahlých yorkshirských vresoviskách (doplnené o hľadanie malého chlapca, ktorý bol unesený pred 25 rokmi, no jeho otec sa domnieva, že je to Peter Pan), výstižne demonštrujúce tématickú bezradnosť a tápanie súčasného britského hororu. Protagonisti turistickej epopeje skôr uspávajú, než vťahujú do dejových osídiel; na hororovú náplň treba čakať ako na priznaný dôchodkový výmer (ale únosca s údajne desivou tvárou sa tu mihne tak rýchlo, že divák nemá šancu posúdiť, či má skutočne desivý ksicht); a zo zradných rašeliniskových jám tlejúcej nudy to vyťahuje len atmosféra nehostinného prostredia, závan pradávneho zla z doby kamennej, a troška špiritistického korenia ... Zo filmového hľadiska teda ďalšia veľká Malá Británia.
Nokturno (2024)4Uťahané a nezáživné. Herci hrajú s takou vervou a nasadením, ako keby účinkovanie v tomto filme bolo súčasťou nútených, verejno prospešných prác, a zvukárovi mal niekto vysvetliť, že premenlivá hladina hlasitosti ešte automaticky nedotvára desuplné strašenie. Príbeh nesrší originalitou, dialógy pútavosťou, a dej sa trochu bezradne potuluje po malom dvorčeku, okolíkovanom obmedzenými možnosťami scenára i finančných zdrojov. Oproti predošlému Redovmu snímku Deleter (2022) pokles o jednu triedu.
Nightbitch (2024)6Ideálna filmová voľba pre mamičky, ktorým pobyt na materskej dočasne pozastavil sľubne rozbehnutú umeleckú dráhu (prípadne zabrzdil kariérny postup) - a takisto aj pre jedincov, čo sa necítia ako Homo sapiens, ale ako tranzistor, žehlička, alebo iba ako pes ... Ideové posolstvá o jarme materstva a práve na tvorivú sebarealizáciu však nemuseli byť naservírované ako granule v psej miske, Amy Adams by som si viacej vychutnal v nejakej vážnejšie mienenej dráme, a hororový fanda - čakajúci na jej drásavú stratu sebakontroly pod náporom zdivočelých animálnych pudov a za potemnelého svitu mýtickej neodvratnosti - by sa tejto rozháranej alegorizujúcej adaptácii mal vyhnúť širokým oblúkom, a radšej si vyhrabať hocakú staršiu, vlkodlačiu klasiku ako dobre uležanú kostičku.
Get Away (2024)7Vcelku energický, komediálny folk horor ... Dostatočne uletený, postačujúco krvavý, a občas dokonca aj humorný. Herecká skvadra taktiež fajn, takže za mňa rozhodne únosnejšie, než kadejaký rádobyvtipný, americký comedy slasher o buchtách a šampónoch z univerzitného kampusu.
Grafted (2024)3Ani ryba, ani rak, ale skôr taký kočkopes ... Namiesto podobných medzižánrových čalamád s logickými klišé výmoľmi radšej poriadny bodyhoráč s prepracovanou psychológiou postáv !
Seven Cemeteries (2024)4Tak si nezmar Danny Trejo s ťažkým seniórskym krokom opäť raz zablbol v nejakej tej bláznovine, a popri tom spropagoval svoju rodnú, mexikánsko-americkú komunitu ešte pred tým, ako sa poniektorí jej členovia nedobrovoľne navrátia do krajiny svojich predkov ... Nuž, prečo nie - každý sa realizuje podľa svojich možností a schopností, a príbeh o Siedmych statočných zombíkoch napĺňa všetky atribúty, aké od podobného fláku možno očakávať ... Niektoré fórky fungujú viac, niektoré menej; streľby, násilia, a odkazov na iné výtvory je tu dostatok, a celkový výsledok je adekvátny k zminimalizovaným nárokom.
Werewolves (2024)5Vlkodlačia ptákovina a Frank Grillo v hero-macho role s odhaleným hrudníkom. Námet sa pyšní požadovane béčkovitou fazónou, s akciou sa nešetrí, a vlkodlaci vyzerajú ako spolok nazlostených, zhrbených basketbalistov s nenávisťou voči ľudskému spoločenstvu a s odporom voči globalizmu (takže počas nočných výtržností kombinujú pouličné šarvátky, ničenie zaparkovaných automobilov, a home invasion, pri akej využívajú pozostatky niekdajšej, nie príliš oslnivej inteligencie), ale použitie masiek ich poľudšťuje viac, než použitie digitálu.
Venku (2024)8Riešenie naštrbených manželských a otcovských vzťahov tu má prednosť pred nadupanou akciou a kosením dotieravých zombíkov, ale u tohto filipínskeho žánrového príspevku mi to ani v najmenšom nevadilo. Carlo Ledesma má k dispozícii bezmála dva a pol hodiny, a tak sa nemusí nikam ponáhľať, takže udržiava rovnomerný dejový tok bez zbytočných zbrklostí. Akčná zložka sa k slovu dostáva len v malom rozsahu, ale je prevedená rýchlo a dobre, pričom oko kamery sa pri nej diskrétne neodvracia, čo treba kvitovať. A znovu platí stará známa pravda, že počas vypuknutia zombie nákazy častokrát hrozí väčšie nebezpečenstvo od živých, než od živých mŕtvych ...
Humane (2024)6Dosť absurdná premisa, vytvorená na základe súčasného klimatického alarmizmu. Čo má za následok, že bez tých "zelených" žvástov a nesympatických, ale zato politicky korektných aktérov, by ma to bavilo oveľa viac. Ďalšiu filmovú agitku ako-tak neutralizuje nastolený odľahčujúci tón, hoci vždy nezaberá na 100%.
Byt 7A (2024)5Rosemary má bejby, verzia 2.0 ... Asi mám prehnané nároky, ale od prequelu k všeobecne známemu titulu som očakával trochu viac, než len bázlivé obkresľovanie pôvodnej príbehovej šablóny s drobnými odchylkami ... Nepopieram - ak by to dostal na starosť nejaký odvážnejší režisérsky búrlivák s osobitejším audiovizuálnym cítením, tak z toho mohol vykryštalizovať o čosi interesantnejší a dráždivejší filmový zážitok, ale v prevedení Natalie Eriky James je to len vcelku neškodný počin s nevtieravým retro vizuálom a umiernenou satanskou atmosférou, pojednávajúci o jednej vegetariánskej tanečnici z prasačieho bitúnku, ktorá nás neomámi ako Salome, ale z diváckeho vedomia odplachtí podstatne rýchlejšie a bezbolestnejšie, než novoročná kocovina.
Čas říznout (2024)1Slasher pre pubescentky, ktorým určite nebude vadiť neoriginálny námet, treťotriedny zabiják, spotrebné plastové postavičky, či fúra nelogičností, až vyslovených nezmyslov. Náročnejšie záujemkyne o lásku, sex & nežnosti - doplnené o neodolateľný lesk nabrúsenej čepele - by však mali zazvoniť na iných filmových adresách.
Temná tajemství kuchyně (2024)6Podľa názvu a žánrového zaradenia to vyzeralo, že by sa mohlo servírovať kanibalské menu, ale nakoniec sa podávala bio vegánska nahrážka so sviežymi ovocnými tónmi, zemitou arómou, feministicko-čarodejníckou zálievkou, a nižšou nutričnou hodnotou ... Vcelku neobvyklá kombinácia chutí a čiastočne aj zmyslových pôžitkov, i keď nenásytný hororový apetít zostal uspokojený len minimálne.
Beetlejuice Beetlejuice (2024)7Niekto od tejto komediálnej taškarice možno očakával o trochu viac; mne sa naopak zdala o čosi zábavnejšia, než bol prvý film, a tak voči nej nemôžem byť ani prehnane kritický. Jenna Ortega spočiatku pripomína skôr seriálovú Wednesday, než najmladšiu členku Deetzovej rodiny; Willem Dafoe sa ukazuje v preňho neobvyklej hereckej podobe, no a Michael Keaton je stále vo forme. (A to až tak, že by si ako badass Beetlejuice zaslúžil svoj vlastný spin-off.) Oceniť treba nenásilnú plynulosť, s akou Burton dokázal prepojiť obidva filmy; ďalej zachovanie rovnakého štýlu, v akom je to celé podané a prevedené (bez nadmernej servilnosti k dnešným ideologickým nezmyslom); a napokon aj to množstvo odkazov a hravých detailov, ktoré je radosť objavovať.
Generace Zombies (2024)5Tzv. zombie komédie sú filmový derivát, aký cielene nevyhľadávam, pretože neschvaľujem degradáciu ohyzdných zombies na tragikomické figúrky, a nasilu tlačený humor sa mi nezdá príliš vtipný. Nehovoriac o tom, že až raz skutočne vypukne zombie pandémia - ktorú tentoraz vyvolá grilovaný bazilíšok z ázijskej tržnice - a vy sa stanete jej ďalšími anonymnými obeťami (áno, v tomto ohľade by ste mali byť realisti, pretože väčšina z vás sa nevenuje bojovým umeniam, nevlastní zbrojný preukaz so slušnou zbierkou strelných zbraní a streliva, a nie je ani majiteľom odľahlej nedobytnej pevnosti s bohatými zásobami potravín, vlastným zdrojom pitnej vody, a základných liečiv), tak vezmite jed na to, že v takomto rozpoložení prejde humor aj toho najväčšieho stand-up komika ... Autorské zoskúpenie RKSS okrem nemiestneho zľahčovania danej závažnej problematiky formou spoločenskej satiry a nezmyselnej predstavy o spolunažívaní bežného obyvateľstva s nekonfliktnými zombíkmi prihadzuje aj aktualizovanú sociálnu kritiku, no je to nadbytočná prísada do kornúta nenáročnej zábavy pre dnešnú povrchnú dobu, keďže celospoločenské presahy v zombie odvetví už dávno vytýčil "otec-zakladateľ", nebohý pán Romero.
Starve Acre (2024)3Povedzme si otvorene, že od scenáristu a režiséra s priezviskom Kokotajlo sa nedalo čakať, že adaptuje nejakú štandardnú predlohu, pričom Jalová zem tento predpoklad vcelku napĺňa. I keď znalcom asi netreba pripomínať, že islandská Ada s podobnou animalizovanou "šokantnosťou" prišla skôr, a celkovo sa jednalo aj o vydarenejší, a filmársky lepšie zvládnutý snímok ... Malou útechou nech je teda aspoň použitý časový rámec, keďže Starve Acre sa odohráva v dobe, keď bola Británia ešte Britániou, a nie tým, čím je dnes.
The Beast Within (2024)5Relatívna rodinná pohodička, akú mierne rozrušuje len vlkodlačia kliatba - ale nie až natoľko, aby ste u nej museli zakrývať oči vlastným i nevlastným potomkom. Hlavným ťahákom je tu samozrejme Jon Sneh, ale z pochopiteľných dôvodov sa akosi necíti vo svojej koži. (Asi mu chýbali draci.) Potom tu máme austrálsku Geislerku, veterána Jamesa Cosma (čo v pohode rozdýcha nabodnutie na parohy), a jedno malé dievčatko, ktoré by bez problémov našlo pestúnskych rodičov s nekalými úmyslami ... Nie som si istý, či sa z danej tématiky dalo vytrieskať aj viac, ale nepovažujem za najšťastnejší dramaturgický krok, keď malá Willow postupne odhaľuje to, čo divák už dávno vie, lebo pocity konsternácie tak zostávajú len na strane filmovej postavy, a nie na strane diváka ... Film sa nemá príliš kam posunúť, pretože operuje len s veľmi jednoduchou premisou a so štyrmi postavami na ohraničenom teritóriu, a jeho vyústenie sa dá pomerne ľahko odhadnúť. Navyše, lykantropická premena sa tu z mesačnej periodicity mení na pravidelné odchody na nočnú, archaizmus v podobe romantickej rozpoltenosti šelmy som prezíval, a nebyť fajn kulís, šiel by som s hodnotením ešte nižšie.
Cinderella’s Curse (2024)3Po americkej Popoluškinej pomste prišla britská Popoluškina kliatba, a tak už zostáva len nemecké Popoluškino libido ... Žarty nabok - Zmysel podobných filmových výtvorov mi stále akosi uniká, a pokiaľ za kreatívny prínos nepovažujeme účelovo pridanú brutalitku a mierne akcentovaný sexuálny podtón, tak môžeme oprávnene diskutovať o ich práve na existenciu, pričom vyberať si, ktorý z nich je lepší, je zhruba to isté, ako si vyberať medzi nefunkčným topením počas zimných mrazov, a upchatou kanalizáciou počas letných horúčav ... Britské šikulky sa od pôvodnej rozprávkovej predlohy odchýlili ešte viac, než ich americkí kolegovia, a tak sa milá Popela pod vplyvom verejnej potupy, skrátenej anglickej mutácie Necronomiconu, a za asistencie zombifikovanej Víly-kmotričky a jej ohnilých pochopov zmenila na krvavú maniačku a Kingovu Carrie White, čo sa istotne bude páčiť školopovinným pankhartom, keďže pikantný vývar z laboratórneho čínskeho netopiera, náhubkový outfit počas telocviku, a následná pokroková dištančná výuka narobili s detskou psyché a senzitivitou hotové divy, čo by mohol potvrdiť nejeden detský psychológ či psychiater, ktorý sa na nedostatok práce nemôže sťažovať.
The Exorcism (2024)3Horúci kandidát na exorcistický prepadák roku.
Zdá sa, že Russellovi Croweovi na staré kolená zachutilo účinkovanie v exorcistických hororoch, a po Pápežovom vymietačovi dorazil s ďalším exorcistickým hororom, ktorý sa volá ... no, Exorcizmus. Osobne nemám nič proti tomu, ak sa kdejaká herecká superhviezda buď dobrovoľne - alebo pod osobnými finančnými tlakmi a hrozbou insolvencie - rozhodne absolvovať skutočný krst ohňom (to jest, že si zahrá v serióznom hororovom snímku), i keď takýto odvážny kúsok je častokrát nezmyselným hazardovaním s hereckou reputáciou. Treba však objektívne priznať, že tuna je v tom Mr. Crowe dosť nevinne, pretože samotný film je len jedno obyčajné zašmodrchané trápenie. Démon Molech (či skôr Moloch ?) sa prejavuje pomerne striedmo, zatiaľ čo príbeh unavene levituje nad Russellovými závislosťami a traumatickou minulosťou, jeho nie príliš sympatickou 16-ročnou filmovou dcérenkou, jej čokoládovou lesbickou priateľkou ... a keď to takto pôjde ďalej, tak náročný obrad exorcizmu budú môcť onedlho vykonávať aj neplnoleté smažky z ulice bez patričného duchovného zanietenia a požadovanej teoretickej predprípravy ... Exorcistický horor, ktorý si z elementárnej metodiky exorcizmu robí leda tak dobrý deň, stráca akúkoľvek relevanciu a opodstatnenie. Rovnako, ako celý tento film.
Megalománie (2023)4Identita Mäsiara z Monsu - ktorý po sebe zanechával vrecia s rozrezanými časťami ženských tiel - nebola nikdy odhalená, čo belgickým tvorcom predostieralo široké pole pôsobnosti na spriadanie zaujímavých teórií o domnelých zločincových motívoch, no otvorené okno príležitostí premenili iba na monochromatickú pocitovú bezútešnosť s drobnými črtami umeleckejšieho stvárnenia. O megalomanstve teda nemôže byť ani reči, a po skončení filmu som mal akurát sto chutí pustiť si nejakú komédiu ... Kľudne aj americkú.
Písek a kamení (2024)6Prehnane nekomplikovaný postapo koncept s ľahko čitateľnými posolstvami o bratskej láske a rodinnej súnáležitosti, kde sa tma využíva ako účinný pomocník na zamaskovanie prípadných nedostatkov pri stvárňovaní útočiacich dlhosrstých monštier s dobre vyvinutými hrabošskými génmi a zanedbanou pedikúrou. Kľúč, na základe ktorého si Nicolas Cage vyberá herecké roly, pre mňa naďalej zostáva veľkou neznámou (namiesto obligátnej "zaujímavosti scenára" to skôr vyzerá na teóriu náhodného výberu), ale otcovsko-mentorské účinkovanie v Arkáďanovi by som predsa len zaradil medzi to lepšie z bohatej filmografie nevyspytateľného hereckého chameleóna.
Lisa Frankenstein (2024)4Mierne morbídna romantická blbovina, ktorá miestami trochu drhla, a použitým komediálnym výrazom tak trochu zamrzla v čase. Osemdesiatková retro goth štylizácia bola síce fajn, ale inak dúfam, že sa tu nejednalo o ďalšiu osvetovú filmovú lastovičku, ktorá nás mala zábavnou formou ubezpečiť, že nekrofília je taktiež fajn.
Blood (2023)7Čo všetko je matka ochotná spraviť pre to, aby udržala pri živote svojho syna, ktorý sa začína meniť na malého upírčeka ? Film s veľavravným názvom Blood na to prináša odpovede - a sú to odpovede očakávané a predvídateľné. Snímok možno neomračuje svojou originalitou, a rodinná dráma tu má prednosť pred hororom (pričom jedno aj druhé mohlo zájsť do ešte vyhrotenejších a extrémnejších polôh), no napriek tomu obsahuje to, čo má obsahovať. Zamrzí však, že pôvodca upírskeho vírusu zostáva bližšie neidentifikovaný, keďže pláštik nadprirodzeného tajomna tomuto filmu príliš nesvedčí, a zvádza skôr k domnienke, že jeho tvorcovia nedokázali prísť so zaujímavejším vysvetlením.
Huesera: sběratelka kostí (2023)4Ako u viacerých podobných prípadov, na filme sa až príliš prejavuje ženský autorský prístup, čo je vzhľadom na námet síce pochopiteľné, no avizovaný horor si vyžaduje aj nejaký ten zosílený tlak a zvýšené napätie, a nielen upriamovanie pozornosti na hrdinkino prežívanie, problematické sesterské väzby, sexuálny pomer s bývalou najlepšou kamarátkou, a na jej vysporadúvanie sa s minulosťou, pričom téma tehotenstva a materstva je tu dostatočne nosná na to, aby sa pokojne zaobišla bez pridruženého, a vcelku fádneho mystického motívu ... Film tak uspáva, nedráždi, nenabudzuje. Od mexicko-peruánskej koprodukcie sa čakal interesantnejší filmársky príspevok.
Karada Sagashi (2022)3Táto romantizujúca japonská časovka o kompletizácii rozrezaných častí tela - primárne určená pre študujúcu mládež - ma príliš nenadchla, nepobavila, nedojala, ani nevydesila. Ak je však náhodou niekto zvedavý na to, ako obávané rudé monštrum (s počiatočným výzorom osemročného dievčatka s macíkom, a neskôr ako mátoha s tlamou á la roztvorené Votrelčie vajce) neustále killuje 5+1 študentov, tak nech sa páči - proti gustu žiaden dišputát.
Dobrou noc, mami (2022)7Zatiaľ čo sa film Severína Fialu a Veroniky Franz vyznačoval umeleckejším stvárnením, Matt Sobel sa rozhodol príbeh viacej sprístupniť divákom, čo si vyžiadalo aj zopár zmien a úprav (okrem iných, namiesto postaršieho páru rakúskych zdravotníkov tu máme zmiešaný pár amerických policajtov, kde černošská policajtka prejavuje viacej starostlivosti a dôslednosti, než jej laxný belošský kolega, a taktiež aj mučenie matky bolo o čosi umiernenejšie), pričom si myslím, že trebárs taký Ari Aster by danej látke vedel vtisnúť sugestívnejšiu fazónu, a s tématikou detskej surovosti by sa dokázal vysporiadať drásavejším spôsobom ... Ak mám teda porovnať rakúsky originál s týmto americkým remakom, tak rakúska verzia sa mi zdala málinko hodnotnejšia.
Infinity Pool (2023)6Brandon Cronenberg sa podľa všetkého rozhodol kráčať v otcových šľapajách, a svoju tvorbu tak vedome vytesnil z pásma širokej diváckej akceptácie. Jeho Infinity Pool tak zabezpečuje režisérsku kontinuitu medzi Cronenbergom seniórom a Cronenbergom juniórom, a zároveň je to modernejší upgrade pôvodných tématických zdrojových kódov. Technická stránka filmu (vrátane hudobnej stopy) je OK, tá obsahová sa postupne utrhne z vodítka, začne si voľne a bezprízorne pobehovať po fiktívnom dovolenkovom rezorte, a pri inhalácii prírodného halucinogénu sa oddáva neviazaným telesným pôžitkom ... Alexander Skarsgard sa len ťažko zbavuje nálepky "protekčného dieťaťa" a herca s nie príliš výrazným, osobitým, a nezabudnuteľným hereckým prejavom, no v IP trochu prekročil svoje limity, a hoci starý Stellan má tej chladnej severskej charizmy o poznanie viac, tak jeho synátor tu aspoň nezanecháva mdlý dojem nedopečenej flákoty bez marinády a korenia ... To Mia Goth si opäť strihla úlohu nerestnej mladej ženy, čo klame zovňajškom (a ohrozuje svojim vnútrajškom), pričom tieto charaktery sa stávajú obľúbenými kúskami v jej hereckom šatníku, a padnú jej ako priliehavé plesové šatičky - až pokým nenasiaknu cigaretovým dymom, rozliatym alkoholom, opileckými zvratkami, a ďalšími biologickými vzorkami ... Povrchové škrabance od cronenbergovského body horroru, nahota a telesnosť bez cenzúry (a z toho vyplývajuci vyšší rating neprístupnosti), vybočenie z bežnej filmárskej manufaktúry a zo žánrových konvencii, sú tu de facto povinnosťou, aká môže, ale aj nemusí priniesť zaujímavú skúsenosť a intenzívny filmový zážitok.