Melancholie (2011)
9.5
Veľmi silná je hlavne úvodná filmová sekvencia, spomalené zábery s hudbou R. Wagnera (opera Tristan a Izolda) vytvárajú ponurú atmosféru blížiaceho sa zániku (objavujú sa pritom aj rôzne optické úkazy ako Eliášov oheň a pod.). Film je metaforickým vyjadrením apokalypsy - Zem sa nakoniec zrazí so studenou Melanchóliou, ktorá znamená umŕtvenie a zánik. Ten chlad je ale v skutočnosti v nás, našich dušiach, ktorý nakoniec zničí život na tejto planéte. Ponurá ekologická dystópia. Vo filme nájdeme odkazy aj na Tarkovského Solaris (Bruegelov obraz zimnej krajiny sa objavuje aj v Solarise) a tiež na Kubrickovu Vesmírnu odyseu, ide hlavne o ten úvod (Tak pravil Zarathustra), ale tam život pokračuje v Melanchólii končí. Záver filmu už len umocňuje, že zánik civilizácie je neodvratný.