Profilový obrázek

Solaris

Pavel Matejovič
72

Mojím kultovým autorom je S. Lem, kultovými filmami 2001: Vesmírna Odysea a Lars von Trierova Melanchólia. Mám rád Kubricka, Tarkovského a Hitchcocka, zaoberám sa dystópiami. Mám rád aj animované sci-fi filmy (Final Fantasy) a atmosféru filmov noir.

Slovenská republika



    Melancholie
    Melancholie (2011)
    9.5
    Veľmi silná je hlavne úvodná filmová sekvencia, spomalené zábery s hudbou R. Wagnera (opera Tristan a Izolda) vytvárajú ponurú atmosféru blížiaceho sa zániku (objavujú sa pritom aj rôzne optické úkazy ako Eliášov oheň a pod.). Film je metaforickým vyjadrením apokalypsy - Zem sa nakoniec zrazí so studenou Melanchóliou, ktorá znamená umŕtvenie a zánik. Ten chlad je ale v skutočnosti v nás, našich dušiach, ktorý nakoniec zničí život na tejto planéte. Ponurá ekologická dystópia. Vo filme nájdeme odkazy aj na Tarkovského Solaris (Bruegelov obraz zimnej krajiny sa objavuje aj v Solarise) a tiež na Kubrickovu Vesmírnu odyseu, ide hlavne o ten úvod (Tak pravil Zarathustra), ale tam život pokračuje v Melanchólii končí. Záver filmu už len umocňuje, že zánik civilizácie je neodvratný.
    Vyměřený čas
    Vyměřený čas (2011)
    7.5
    Zaujímavá kritika neoliberálneho kapitalizmu (sociálneho darwinizmu) v duchu študentských revolt 60. rokov, trocha okorenené anarchizmom. Doslovný výklad metafory, že čas sú peniaze. Je to trocha jánošíkovské - hlavný hrdina bohatým berie, chudobným rozdáva. Ak by vykrádal skutočné banky, bolo by to viac eticky neprijateľné, no ak ide o čas, dokážeme to hlavným protagonistom viac tolerovať. Rozdaním času chudobným ho však hlavný hrdina zároveň devalvuje a tým ničí systém. Ak by sa to niekto v realite urobil s peniazmi, mohol by dosiahnuť podobný efekt. Ale či by tým urobil ľudí šťastnejšími, to je problém, túto otázku si nakoniec kladie aj film. V niečom mi film pripomenul Thelmu a Luisu, ale nájdem v ňom odkazy aj na Matrix, možno až príliš. Záver je trocha rozpačitý, akoby ho nevedel režisér ukončiť.
    Příchozí
    Příchozí (2016)
    9
    Milovníci semiotiky a lingvistiky si prídu v tomto filme na svoje, okrem iného v ňom možno nájsť odkazy na Hitchcocka a Tarkovského, aj keď film je samozrejme z hľadiska žánru inde. No najzaujímavejší je po výtvarnej stránke - povšimnutiahodné sú najmä zábery pripomínajúce surrealické krajiny (tvar vajíčka alebo obelisku), alebo hyperrealistické scenérie, písmo mimozemšťanov pripomína zase fraktálnu geometriu a Mandelbrotove množiny, je nelineárne a "chaotické", má bližšie k obrázkovému písmu. Akési pokračovanie Kontaktu, Arrival je však oveľa sofistikovanejší, je v ňom menej efektov a akčných scén, väčší priestor je venovaný jazyku, komunikácii a dekódovaniu, ale tiež ontológii, resp. jazyku a času, čo bola veľká téma nemeckého filozofa M. Heideggera. Odporúčam si pozrieť túto video-interpretáciu https://www.youtube.com/watch?v=z18LY6NME1s, sú tam analyzovaná ďalšie možné výklady a filmové postupy, hlavne tzv. Kuleshov efekt, ktorý využíval vo filmoch aj Hitchcock.

    Oblíbená díla

    Oblíbení tvůrci