Keď som sa dozvedel o tom, že Pixar chystá pokračovanie jedného so svojich najkvalitnejších animovaných snímkov, moje pocity boli zmiešané. Na jednej strane som bol extrémne zvedavý, čo sa nám toto špičkové animačné štúdio dokáže z tohto sveta farebných emócií ukázať. Pretože, povedzme si na rovinu, príbeh mladej Riley má neobmedzený potenciál. Pozitívne na mňa pôsobil aj samotný trailer, ktorý odhalil, akým smerom sa bude príbeh uberať. Všetko to vyzeralo famózne. Stále som ale niekde vzadu v hlave cítil, že emócia pochybnosť získavala nadvládu nad mojou ovládacou konzolou, pretože moje skúsenosti s pokračovaniami obľúbených značiek nie sú až tak pozitívne. Po dopozeraní snímku ale musím povedať, že všetky pochybnosti boli úplne zbytočné, pretože Pixar to so svojou stávkou na „istotu" opäť dokázal a priniesol nádherne animovaný a vizuálne rozmanitý príbeh o puberte mladého dievčaťa. Puberta je sama o sebe zaujímavý koncept, a keď do toho zakomponujete všetky možné emócie, ktoré v tomto období vyplávajú na povrch, máte postarané o skutočné rodeo. Pixar toto rodeo ale hrdo ustál v sedle a pripravil nám silný príbeh o dospievaní, ktorý prinúti zamyslieť sa aj nás starších, ktorý toto obdobie prežívame už dlhšie, poprípade ho máme už za sebou, ako sme sa v tom veku chovali. Priznám sa, že som z toho nebol unesený až tak, ako z pôvodného snímku. Niektoré emócie v snímku mi prišli prehnané, niektoré takmer nedostali priestor. Na druhej strane som ja neprežíval niektoré emócie, ktoré vo mne pôvodné Inside Out vyvolalo a druhý diel na to už nadviazať nedokázal. To, ako som už ale naznačil vyššie, nemení nič na tom, že animák Inside Out 2 je stále špička animovaných snímkov a v posledných rokoch patrí k tým najlepším, aké som mal možnosť vidieť. Ja len dúfam, že Pixar, ale aj iné animačné štúdia nepoľavia, a budú nám prinášať ďalšie, či už originálne, ale kľudne aj sequelové skvosty. Hlavne nech sú plné silných príbehov, zábavy a nádhernej animácie.
Nerád sa vyjadrujem k filmom a seriálom veľmi skratkovito, keďže sa držím názoru, že filmy a seriály patria medzi umelecké diela a zaslúžia si určitý rešpekt nech už sa vydarili akokoľvek. Tu ale urobím výnimku a obmedzím sa na jediné slovo: "BOLESŤ". Nič viac k tomu asi dodávať netreba a som rád, že mam tento skutočne náročný zážitok navždy za sebou.
Nikdy by som nebol povedal, že práve animovaný reboot transformers ságy bude patriť k tým snímkom, po ktorých dopozeraní si poviem jednoducho "WAU". To bola moja reakcia na túto nádherne animovanú jazdu z univerza, na ktorom som ako dieta vyrastal. Transformers One je našlapaný od prvej do poslednej minúty a v celku filmík ubehol ako voda. Menšie obavy som mal z dabérov, hlavne keď sa oznámilo, že sa nevráti dabér Optimusa z Bayersu, Peter Cullen, so svojim legendárnym hlasom. Zaskočil ho však Chris Hemsworth a musím jemu, aj borcom, ktorý ho do role castli, darovať všechen kredit. Jeho hlas prepožičaný mladému Optimusovi, je skvelý (samozrejme na Cullena nemá). Ostatní dabéri sú rovnako podarení a po tejto stránke film prináša ďalšiu dokonalosť. Keďže sa bavíme o animáku, je prirodzené, že atmosféra snímku je prevažne odľahčená a prešpikovaná humorom, ktorý je mierený skôr na mladšie publikum. V tomto ale vyložene problém nevidím, a keď sa človek dokáže naladiť na správnu vlnu, humor ho väčšinou pobaví, aj keď patrí už ku staršej generácii. Teraz sa prenesieme k tomu, čo sa snímku k dokonalosti úplne dotiahnuť nepodarilo, a to je nedostatočne vykreslený príbeh a motivácie postáv. Z veľkej časti prikladám vinu v celku krátkej minutáží (na animák je to dosť, no tu sa proste žiadalo pár minút navyše), z ktorej za mňa tvorcovia vymačkali maximum. V niektorých častiach, prevažne v úvode, to ale pôsobilo mierne urýchlene a na to doplatil hlavne epický a emóciami nabitý záver. To isté platí aj pre postavy, kde vzťah nášho ústredného dua bol načrtnutý veľmi dobre a uveriteľne, no práve v závere opäť niektoré rozhodnutia pôsobili trošku pomimo. Celkový zážitok mi toto menšie zakopnutie ale určite nepokazilo. Čo ale môj zážitok určite umocnilo, je množstvo legendárnych hlášok, vtipné ale aj emocionálne dialógy a epické scény. To, spolu s funkčným príbehom a nádherným vizuálom očakávam od animáku ako je Transformers One. A presne to tento malý animovaný zázrak dokázal doručiť a ja z hĺbky duše dúfam, že ani slabé tržby z kín neodradia tvorcov, priniesť nám fanúšikom ďalšie pokračovania.
Animácia
Dabing
Tempo snímku
Akčné scény
Slabšie vykreslený príbeh a motivácie hlavných postáv
Snímok síce neprekonal očakávania, no určite ani na svoj žáner nesklamal a minimálne tí, čo ho videli v kino sále, musia uznať, že po vizuálnej stránke a zvukovej stránke doručil prequel Tichého Miesta vynikajúci zážitok. To ako sa tu pracuje so zvukom, či už sa jedná o scény v daždi alebo scény, kde je takmer úplne ticho a počuť iba dupot krokov a praskanie okolia, je dokonalá robota. Rovnako tak po hereckej stránke len ťažko hľadať chyby a výkony všetkých hercov sú maximálne uveriteľné. Samozrejme, najväčšie sklamanie prichádza v samotnom príbehu a scenári, kde opäť sledujeme podobnú premisu a podobne akčné/hororové pasáže, ako v minulých snímkoch. Človeku sa to už prirodzene okuká a je extrémna škoda, že z toho tvorcovia, na čele réžie so Sarnoskim a pod dohľadom Krasinského, ktorý režíroval pôvodne dva snímky, nedokázali doručiť originálnejší príbeh s novými, zaujímavými nápadmi. Škoda ale lamentovať a ostáva nám len dúfať, že nasledujúci diel, ktorý môže ale nemusí doraziť, vzhľadom na tržby z kín, prinesie niečo nové, čo nás očarí podobne ako pôvodný snímok. Aby som to zhrnul, prequel Tichého Miesta nie je vôbec zlý horor/Sci Fi snímok, aj keď o slove horor bez sme sa vedeli pohádať. Jeho najväčšou slabinou je chabá ale originalita nápadov, ktorá tomuto prequelu, ktorý mal priestor doručiť takmer čokoľvek, extrémne podkopáva nohy. Za mňa je to 6,5 no keďže nemáme možnosť takéhoto hodnotenia, vďaka zážitku z kina sa teda prikloním k rovnej sedmičke.
Tretí Venom, je prvým filmom, kde tvorcovia konečne pochopili, že séria filmov Venom s Tomom Hardym funguje ako odľahčená blbina, respektíve jednohubka, na ktorú ideš do Kina úplne vypnúť a len sa zabaviť. Film odsýpa v skvelom tempe takmer celú stopáž okolo 100 minút. Prečo takmer. Preto, lebo aj keď boli tvorcovia tentokrát uvedomelí, nezabudli nám do snímku natrepať absolútne nezáživnú dejovú linku so skupinkou vedcov. Linka, dejovo nezáživná, urýchlená a so zbytočnými postavami (väčšina slabá aj herecky), akurát vytrháva z toho, na čo sme všetci do Kina šli. A to chémia Toma Hardyho s nikým iným, ako Tomom Hardym (hrá aj Venoma, kto by nevedel). Toto funguje na jednotku, a Hardy na scéne jednoducho nonstop boduje. Okrem toho je tretí Venom definícia priemeru. Priemerný príbeh, zápletka aj scenár (okrem Hardyho). Akcia a efekty boli väčšinou fajn, to si Sony tentokrát dokázalo postrážiť. Pozastavím sa pri záporákovi, ktorý má v snímku asi 2 minúty a dokopy nespraví absolútne nič, čo je extrémna škoda, ba až hanba, pri záporákovi takého kalibru (atmosféru má skvelú, ale to jednoducho nestačí). Kde u mňa ale tretí Venom povstal z popola a vyškriabal sa na hodnotenie 6/10 je finále, ktoré okrem už spomínanej slušnej akcie prinieslo aj solídnu dávku emócií a úctyhodne zakončilo Venomovu triológiu, kde sa s nami pri skladbe Memories, Eddie a Venom rozlúčili. Len čas ale ukáže, či sme ich na obrazovkách v Hardyho podaní videli poslednýkrát.