Tretí Venom, je prvým filmom, kde tvorcovia konečne pochopili, že séria filmov Venom s Tomom Hardym funguje ako odľahčená blbina, respektíve jednohubka, na ktorú ideš do Kina úplne vypnúť a len sa zabaviť. Film odsýpa v skvelom tempe takmer celú stopáž okolo 100 minút. Prečo takmer. Preto, lebo aj keď boli tvorcovia tentokrát uvedomelí, nezabudli nám do snímku natrepať absolútne nezáživnú dejovú linku so skupinkou vedcov. Linka, dejovo nezáživná, urýchlená a so zbytočnými postavami (väčšina slabá aj herecky), akurát vytrháva z toho, na čo sme všetci do Kina šli. A to chémia Toma Hardyho s nikým iným, ako Tomom Hardym (hrá aj Venoma, kto by nevedel). Toto funguje na jednotku, a Hardy na scéne jednoducho nonstop boduje. Okrem toho je tretí Venom definícia priemeru. Priemerný príbeh, zápletka aj scenár (okrem Hardyho). Akcia a efekty boli väčšinou fajn, to si Sony tentokrát dokázalo postrážiť. Pozastavím sa pri záporákovi, ktorý má v snímku asi 2 minúty a dokopy nespraví absolútne nič, čo je extrémna škoda, ba až hanba, pri záporákovi takého kalibru (atmosféru má skvelú, ale to jednoducho nestačí). Kde u mňa ale tretí Venom povstal z popola a vyškriabal sa na hodnotenie 6/10 je finále, ktoré okrem už spomínanej slušnej akcie prinieslo aj solídnu dávku emócií a úctyhodne zakončilo Venomovu triológiu, kde sa s nami pri skladbe Memories, Eddie a Venom rozlúčili. Len čas ale ukáže, či sme ich na obrazovkách v Hardyho podaní videli poslednýkrát.
Trojkombinácia Ridley Scott, Joaquine Phoenix a Vanessa Kirby vo filme o jednom z najväčších vládcov Francúzska. To predsa nemôže dopadnúť zle nie? Kontroverzné hodnotenia na rôznych platformách a názory recenzentov ale hlásajú opak. Ja ale môžem s kľudným srdcom povedať, že mne biják od Ridleyho sadol, a užil som si veľkoleposť, akú v tomto takmer trojhodinovom diele priniesol. Herecky je to bezchybné a oscarový Joaquine spolu s Vanessou Kirby podávajú neprekvapivo vynikajúce výkony. Hudba k snímku sadla no nešlo o nič prevratné. Môžeme povedať, že Martin Phipps si odviedol svoju robotu. To najproblémovejšie prináša samotný dej, ktorý musí v určitých pasážach preskakovať obrovské časové úseky. To spôsobuje, že príbeh v istých momentoch pôsobí neúplne a aj vzťahy postáv sú nedostatočne vykreslené. Dôležitá je ale otázka, či to toto historické veľdielo až tak znehodnotí. Každý si na to môže urobiť vlastný názor, no za mňa dokázal Ridley Scott upratať extrémne bohatý život tohto francúzskeho dobyvateľa do 160 minút, kde ukázal všetko podstatné a odprezentoval plnohodnotné, epické a miestami emotívne veľdielo. Odpoveď teda znie, určite nie! A tomu, kto s tým má obrovský problém, nech sa páči, môže vyskúšať o 45 minút dlhšiu režisérsku verziu (ktorú som zatiaľ nevidel), ktorá pravdepodobne väčšinu dejových skratov zahasí.
Tetralógia Hunger Games, podľa kníh od nórskeho spisovateľa Knuta Hamsuna, nám na plátnach kín a televíznych obrazoviek predstavila príbeh Katniss a jej cestu, ako sa stala symbolom revolúcie voči tyranskému režimu. Katniss si prejde počas všetkých štyroch snímkov obrovským vývojom, ktorý zväčša dáva zmysel a jeho zavŕšením som bol ako divák, ktorý nečítal knihy, spokojný. Aj keď milostný trojuholník je často až otravný, a pravdepodobne oproti knižnej predlohe strašne málo rozvinutý a bez výraznejších motívov. Väčšina vedľajších postáv mi prišla zaujímavá, žiadna mi výrazne neliezla na nervy a aj keď im scenár občas kládol polená pod nohy herci to podržali nad vodou a nikdy nešlo o vyloženú tragédiu. Z toho vyplýva, že herecky to všetky snímky zvládli veľmi dobre. Jennifer Lawrence je v prvom filme zo začiatku mierne vyklepaná a občas nejakú emotívnejšiu scénu trošku prehráva, inak ale podáva dobrý výkon a v ďalších filmoch je vidieť aký pokrok herečka spravila. Predsa išlo o jednu z jej prvých veľkých úloh. Mne najviac sadla postava Finnicka, ktorá mala za mňa najlepší scenár a herec Sam Claflin podal oslňujúci výkon vo všetkých troch filmoch, kde sa jeho postava objavila. Celá séria je posplietané vynikajúcimi momentami ale aj množstvom nelogických a scenaristických chýb, ktoré robia z prvého, tretieho a štvrtého dielu 7/10 záležitosť. Druhý diel s podtitulom Skúška Ohňom je suverénne najlepším, pretože dokázal oproti prvému filmu ešte zlepšiť koncept samotných hier a priniesť množstvo zaujímavých vedľajších postáv. Za mňa je preto jednoznačným vrcholom tejto štvordielnej ságy. Aby som sa ale pozrel aj na posledný diel a nie len na celú ságu ako celok, tak Sila Vzdoru 2 je kvalitatívne rovnaká, ako diel tretí. Rovnako nemá nijaký zlomový príbeh alebo ultimátny scenár a pokračuje v tom, čo už predošlí snímok pripravil. Ako zavŕšenie série to ale plní svoj účel a ide o dôstojné finále, ktoré prináša aj zopár emotívnejších momentov. S akčnými scénami je to všelijaké. V prvých dvoch filmoch došlo k väčšine až v druhej hodine, keď začali samotné hry. Dovtedy to bolo skôr o predstavovaní postáv, čo nie je nutne zle, no utrpelo na tom tempo, hlavne pri diely prvom. V Sile vzdoru je už akcia dávkovaná pravidelnejšie, no akčné scény už nie sú také originálne a ide skôr výbuchy a prestrelky, kdežto v prvých dvoch hrách sme stále dostávali zaujímavé sekvencie s neustálym nebezpečenstvom, ktoré v aréne hrozilo. Sila Vzdoru 2 sa pokúsila o návrat ku konceptu hier, ale už v otvorenom svete. To pár zaujímavých scén prinieslo, no divák z toho už také pocity ako pri prvých dvoch filmoch nemal. Ďalším aspektom, ktorý mohol byť na finálnom diely zaujímavý, bolo, že sme navštívili rôzne kraje z Panemu. Tie ma ale ničím extra nenadchli a až na drobné zmeny mi prišli všetky ukázané kraje takmer rovnaké. Čo môžem s čistým svedomím pochváliť, sú efekty, ktoré boli pri všetkých štyroch dieloch na vysokej úrovni, a rovnako tak produkčne boli snímky zvládnuté na jednotku, ak keď sa pri nich vystriedali viacerí režiséri. Celá sága Hunger Games pravdepodobne nebude patriť k tomu najlepšiemu, čo ste v živote videli. Avšak zaujímavý koncept sveta a politického režimu, okorenený o príbeh relatívne dobre vybudovanej ženskej postavy, stvárnenej vtedy ešte začínajúcou hviezdou Jennifer Lawrence, vás na niekoľko hodín zaručene zabaví, a dosť možno aj zaujme natoľko, že venujete čas aj knižnej predlohe.
Záver triológie pandieho hrdinu opäť priniesol množstvo humoru, skvelý dabing a bojové scény. Čo ale nepriniesol, je rovnaká úroveň, ako jeho dvaja predchodcovia. To, čo si tretí diel oproti prvým zachoval, je samozrejme stále fantastické obsadenie, ktoré nebudem znova menovať. Spomeniem len nováčikov Bryana Cranstona a J.K. Simmonsa, ktorý stvárnili svoje postavy fantasticky. Bojové scény sú opäť napínavé a originálne. Vývoj Poovej postavy sa opäť pekne posunul a aj keď to tretia Panda predstiera veľmi jednoduchým spôsobom, tak je to spracované, rovnako ako v prvých dvoch dieloch, postačujúcim spôsobom. Hudba je zas a znova čerešničkou na torte (úplný top je Kaiov soundtrack, pri ktorom mi stále naskakovali zimomriavky). Teraz ale prejdem k tým negatívnym veciam. Rovnaké chyby, aké mali prvé dva diely, obsahuje aj tretia Kung Fu Panda. Tie nebudem znova opakovať. Kto bude chcieť, pozrie si recenzie prvých dvoch dielov. Pozrieme sa ale na tie nové problémy a nedostatky tretej Pandy. Najväčší problém mám asi s celou časťou, ktorá sa odohráva v pandej dedinke, a je to zároveň aj najrozsiahlejšia časť snímku. Chápem, čo sa snažili tvorcovia dosiahnuť. Rozvinúť hlavnú postavu. To sa im v tejto pasáži podarilo veľmi dobre. Okrem toho ale veľa scén, ktoré sa točili okolo toho, pôsobilo ako výpľň, a to aj v animáku, ktorý má 95 minút aj s titulkami. Taktiež aj väčšina vtipov nebola pre mňa vôbec zábavná, bolo cítiť, že je to silno mierené na detské publikum a celkovo mi to snímok skôr kazilo. Aby som to ujasnil, som si vedomý, že Kung Fu Panda je séria zameraná primárne na rodiny s deťmi, no predchádzajúce dva diely dokázali humor vyvážiť tak, že bez problémov pobavili aj starších sledujúcich. To tretí diel, hlavne v tejto časti vôbec nezvládol. Netvrdím, že som sa ani raz nezasmial alebo nezabavil. Bolo toho ale výrazne menej ako pri prvých pandách. Záporákom tretieho dielu je Kai, ktorý má vynikajúci dabing, a ako som vyššie spomínal, aj nezabudnuteľný sountrack. To ale nezmení to, že jeho motivácie sú oproti záporákom z prvých dvoch dielov veľmi chabé. Nemá ani veľmi spojitosť s našou hlavnou postavou (ani s vedľajšími postavami, ktoré sa vo filme aktívne vyskytujú). Za mňa je to skôr plochý záporák, ktorý je na záver triológie po emocionálnej stránke nedostatočným adeptom. Aby som to zhrnul, tretia Kung Fu Panda nie je zlým snímkom a pre rodiny s deťmi je, dovolím si povedať dokonalým. Pre tých, ktorý si prvé dve Kung Fu Pandy užili a absolútne neriešili slabšiu animáciu a ďalšie drobné problémy, je určite dokonalý tiež. Pre mňa, ako sledujúceho, ktorému sa páčia prvé dve Kung Fu Pandy kvôli vynikajúcim záporákom, humoru, ktorý zabaví každú vekovú kategóriu a kvôli napínavým, choreograficky dokonalým akčným scénam, cítiť mierny pokles kvality. Nejedná sa ale o drastický skok a ako celok film stále funguje veľmi dobre. Dovolím si teda Kung Fu Pande 3 ubrať jeden bodík z hodnotenia, pretože vo svojej podstate je to stále veľmi kvalitný a zábavný animovaný film.
Vince Gilligan nám už svojim seriálom Breaking Bad dokázal, že nie je len tuctový tvorca. A to potvrdil aj vo svojom ďalšom diele a spin-offe na BB, Better Call Saul. Tu sa Vince rozhodol vyrozprávať celý príbeh obľúbeného, a "trochu" morálne pokriveného právnika Saula. A ako to teda dopadlo? Podobne ako v BB, postavy v BTS sú komplexné, majú jasné motívy, silné interakcie s ostatnými. Nejedná sa teda o nejaké ploché postavičky. Príbeh sa naprieč všetkými sériami pomaly rozpletá a dospeje ku koncu, ktorý je fantastický a dych vyrážajúci. Seriál má ešte aj druhú hlavnú dejovú linku, ktorá sa Saula takmer netýka. K tej sa ešte v skratke vyjadrím neskôr. Keď som už vyššie načrtol to, aké úžasné postavy opäť Vince Gilligan predstavil, musím spomenúť aj hercov, ktorý tieto postavy stvárnili. Boba Odenkirka, Giancarla Esposita a Jonathana Banksa poznáme už z BB, kde boli ich výkony legendárne. Teraz sa vracajú a dokázali svoje umenie s prehľadom priniesť aj do tohto seriálu. Objavili sa aj pravdepodobne pre väčšinu sledujúcich menej známi herci, ktorý ale absolútne herecky nezaostávajú za hviezdnymi kolegami. Príkladom sú Rhea Seehorn, ktorá stvárnila jednu z najlepších ženských postáv, aké som kedy videl, Patrick Fabian, Michael Mando, Tony Dalton ale aj veľa ďalších, ktorý jednoducho hrajú fantasticky, podľa fantastického scenára. Jednotlivé série osobitne rozoberať nebudem, pretože seriál, až na prvú za mňa pomalšiu sériu, doručoval konzistentnú dávku kvality, čo sa týka stupňovania príbehu, dialógov aj príbehových zvratov. Koniec seriálu pasuje vynikajúco a lepšie zakončenie príbehu o Saulovi si predstaviť nedokážem. Tie emócie a napätie, ktoré seriál priniesol sú nezabudnuteľné a zostanú u mňa aj dlho po dopozeraní. Zo seriálu BB sa vrátili aj originálne zábery a bezchybná práca s kamerou. K seriálu mám jednu negatívnejšie pripomienku. Druhá veľká dejová linka pôsobila skôr ako samostatné dielo a spájala sa s linkou Saula len občas v určitých scénach. Od seriálu, ktorý nesie názov s menom Saul, by som očakával, že tieto dve linky budú viacej prepojené a budú sa viacej ovplyvňovať. Samozrejme aj spomínaná druhá dejová linka bola nesmierne zaujímavá a mala vynikajúci príbeh, len sa mi tam žiadalo väčšie prepojenie. Okrem toho ale nemám seriálu, čo vytýkať. Seriál úžasne rozvinul celý BB universe, minulosť a budúcnosť ubľúbených postáv a aj priniesol niekoľko nových a nesmierne zaujímavých postáv, ktoré si ma hneď získali. Tak plynulé prepojenie, ako má BTS a BB sa vo filmovom a seriálovom priemysle len tak nevidí, no pre Vince Gilligana to jednoducho nie je nič nezvyčajné. A aby som nezabudol, scény, kde sa nachádzame v súdnej sieni sú natočené fantasticky a opäť ide o to najlepšie v danej kategórii. Dovolím si povedať, že väčšina takých scén prekonala aj podobné scény vo fantastickom Daredevilovi. BTS je špičkový seriál, ktorý vám jednoducho prinesie všetko. Komplexný príbeh, silné a fantasticky napísané postavy, patričnú dávku akcie a hlavne obrovské množstvo emócií a nezabudnuteľných dialógov. To robí zo seriály Better Call Saul jedno z najlepších televíznych diel, aké som mal možnosť vidieť, a každému silno odporúčam, pridať si tento klenot do svojho zoznamu.
Komplexné postavy
Vynikajúce budovanie príbehu
Herecké výkony
Vynikajúci scenár a práca s kamerou
Zakončenie seriálu
Dve hlavné dejové linky pôsobia často ako dva rozdielne seriály