Podľa románu Guya de Maupassanta - film je najnovšou filmovou adaptáciou príbehu mladého Francúza - Georgea Duroya, muža, ktorý vďaka svojmu neodolateľnému šarmu u žien dosiahne veľkú kariéru. Georges sa ako nezamestnaný jedného dňa stretne so svojim starým kamarátom Forestierom - novinárom. Ten mu ponúkne prácu v redakcii, ale Georges nevie, ako písať články. Georges sa spozná s krásnou, ale vydatou Clotildou - na večierku vysokej spoločnosti, ktorý zorganizuje Forestierova žena Madeleine. Madeleine ho zase naučí dobre písať a Georges začne úspešnú kariéru novinára, ktorý však musí splácať daň za svoj úspech. Po smrti svojho priateľa Forestiera sa ožení s jeho manželkou Madeleine a postúpi na špičkový post v redakcii. Jeho život miláčika žien sa však zmení a Georges využije svoje schopnosti vo svoj prospech. Vo filme, ktorý sa nakrúcal v Bratislave, účinkuje aj Milan Kňažko.
Herci a tvůrci 38
Dodatečné informace
Zajímavosti 7
- P. Koza v priebehu nakrúcania aj vyučoval hlavného predstaviteľa (Stévenin) šermu, jeho protivníci a komparz boli vždy z tovarišstva starých bojových umení a remesiel v Bratislave.
- Scény z piknikov boli nakrútené pri hrade Červený kameň, ktorý sa spomína už od roku 1240. Tu bola aj scénka súboja na pištole, ktorá sa nakrúcala asi 10 hodín, no výsledok vo filme je mizivý. Pán režisér mal problémy s vedením šermiarskych súbojov a súbojov na pištole a s ich pravidlami v danej dobe, preto bolo aj najaté známe Tovarišstvo TOSTABUR – ESPADRONES pod vedením Dipl. Ing. Petra Kozu, známeho aj jeho poradenstvom a prácou pre hollywoodske filmové štúdiá. Žiaľ, jeho vedomosti režisér neuplatnil. Pri výstreloch boli použité dobové originálne zbrane vo vlastníctve tovarišstva, osobne tu asistoval ich strelmajster a dozeral na bezpečnosť scény, výstrely boli samozrejme už bez guliek. Boli nakrúcané aj zábery, ako sa guľky vkladajú do zbraní, tieto potom strelmajster vybral von, no tieto zábery neboli použité.
- Scéna úplatku za informáciu o kšeftovaní so stužkami cudzineckej légie bola symbolicky pri trestajúcej studni na Primaciálnom námestí. Tu trestali previnilcov ponáraním do studne, dodnes sa nachádzajúcej na Primaciálnom námestí. Kat zatvoril trestaného do klietky a ponoril ho do studne. Takéto tresty vykonávali v Bratislave až do roku 1773. Potom ich zakázal panovník Jozef II.