Televízny film vznikol podľa úspešnej rozhlasovej hry Eleny Antalovej, ktorá zvíťazila na rozhlasovom festivale Piešťany 1997 a reprezentovala na Prix Italia. Pôvodný psychologický komorný príbeh, orientovaný na vzťah matky a dcéry, odsúdených na nútené spolužitie, v ktorom sa postupne vynárajú krivdy a traumy minulosti v osude rodiny, poznačenej tragickým tajomstvom, sa v televíznej verzii rozšíril o retrospektívne rozprávanie, zachytávajúce zlomové okamihy spoločenských zmien a ich dopad na charaktery a vzťahy v rodine. Postupným odkrývaním tajomstva okolo tragickej smrti najmladšej dcéry sa sugestívne buduje dramatické napätie a vývoj vzťahov oboch žien k otrasnému poznaniu pravdy, dilemy o treste a jeho zmysle až po očistné zmierenie. Téma Klietky je výsostne intímna v spôsobe rozprávania, cez subjektívnu optiku spomienok jednej z protagonistiek. Jedným z najväčších kladov videofilmu je herecké majstrovstvo Emílie Vášáryovej a Nadi Kotršovej v úlohách matky a dcéry. Ich vzájemný vzťah, jeho peripetie, dramatické okamihy v konfliktoch aj emocionálne vo chvíľach zblíženia, sú ozajstným diváckym zážitkom. Ide o pôsobivé dielo, ktoré citlivo a poctivo otvára témy, doteraz skôr tabuizované, týkajúce sa smutných a problémových stránok medziľudského spolužitia, intímny pohľad na bremeno minulosti, poznačujúcej osudy ľudí. Umelecké spracovanie výpovede je veľmi príťažlivé a pre dnešného diváka komunikatívne a etické posolstvo so svojou katarziou zaisto osobne aj ľudsky zaujme.
Klietka