12 rokov,11 sezón a 177 epizód to bol seriál The walking dead jeden z tých prípadov keď prežijete celičkú generáciu svojho života behom jedinej show, dospievate spoločne s postavami a život vôkol vás sa mení k nerozpoznaniu...Ťažko sa to popisuje no skupinka Ricka Grimsa sa pomaličky stávala mojou vlastnou fikčnou rodinou a láska k seriálu prerástla k oveľa hlbšiemu napojeniu ktoré po viac ako 10 rokoch došlo k zdárnemu koncu. Ono keď vysielate seriál s pravidelnosťou a to 12 rokov v kuse tak je logické že zákonite musí prísť jak víťazné vrcholi tak drsné pády. A aj keď úplne chápem že mnohí po skvelej prvej sérii odhodili seriál pri pomalejšej druhej, tak ten najväčší odliv fanúšikov prišiel so sériou ôsmov, ktorá doviedla výplnovosť seriálu do mŕtveho bodu a aj ja sám som mal po prvý raz v celej histórii tejto show chuť prestať... Nikto vtedy neveril že sa Walking dead vráti k svojmu vrcholu čož bolo pre každého úplne inde a ja osobne by som si vybral prechod medzi piatov a šiestov sériou v ktorej sa z hrdinov stávala potulná skupinka podivínou ktorá prestávala druhým ľuďom dávať šancu a ich priami kontakt s civilizovanou Alexandriou vtedy vytváral jeden z najsilnejších a po psychologickej stránke najzaujímavejších scén a zvratov. Lenže s príchodom deviatej série sa stalo niečo šokujúce, deviata séria bola neskutočný granát, hromada nových nápadov, výrazná energia v réžii, scénar dostával skvelé vedľajšie linky, zvraty a silné momenty. No naraz som vnímal že walking dead je opäť na koni a predhadzuje mi to najlepšie z najlepších. Karty boli skratka po časovom skoku perfektne rozdané a ja som len pozeral že môj milovaný seriál vstal ako fénix z popola, dokonca sa mu darilo nastavenú kvalitu udržovať s tou 10 sériou a netreba to predlžovať aj tu 11 som si nesmierne užil. Láska k seriálu tu bola až to posledných chvíľ a za toto som za novým tvorcom a celému štábu neskutočne vďačný, pretože trpezlivosť sa aj tento krát vyplatila a seriálový príbeh dostal svoj pomyselný happy END. Udalosti vo spoločenstve boli nervy drásajúce a vidieť hrdinov v konflikte z mocnosťou proti ktorej sú len obyčajnými pešiakmi dalo záverečným epizódam tú správnu dôležitosť, atmosféru a podklady k emocialnému finishu. Ktorý má dohnal k slzám. S odstupom času si uvedomujem že som oveľa viac docenil všetky tie drobnejšie scény v ktorých sa postavi len rozprávajú, hraje v pozadí určitá jemná hudba a oni čelia svojim osobným démonom. Otec Gabriel ktorý nám bol predstavený ako muž ktorý druhým ľuďom nenaskytol pomocnú ruku, zatiaľ čo v poslednej epizóde práve on iniciuje otvorenie brány a záchrany nevinných. Tieto momenty sú v konečnom dôsledku ďaleko kľúčovejšie než akákoľvek akcia či dramatické úmrtia. Walking dead bol totiž vždy o ľuďoch ich problémoch, motivácia ch, snoch ktorých sa nechcú vzdať. A teraz po konci všetkého môžem aj ja povedať som fakt rád že som to s nimi nevzdal...
Ono keď vysielate seriál s pravidelnosťou a to 12 rokov v kuse tak je logické že zákonite musí prísť jak víťazné vrcholi tak drsné pády. A aj keď úplne chápem že mnohí po skvelej prvej sérii odhodili seriál pri pomalejšej druhej, tak ten najväčší odliv fanúšikov prišiel so sériou ôsmov, ktorá doviedla výplnovosť seriálu do mŕtveho bodu a aj ja sám som mal po prvý raz v celej histórii tejto show chuť prestať...
Nikto vtedy neveril že sa Walking dead vráti k svojmu vrcholu čož bolo pre každého úplne inde a ja osobne by som si vybral prechod medzi piatov a šiestov sériou v ktorej sa z hrdinov stávala potulná skupinka podivínou ktorá prestávala druhým ľuďom dávať šancu a ich priami kontakt s civilizovanou Alexandriou vtedy vytváral jeden z najsilnejších a po psychologickej stránke najzaujímavejších scén a zvratov. Lenže s príchodom deviatej série sa stalo niečo šokujúce, deviata séria bola neskutočný granát, hromada nových nápadov, výrazná energia v réžii, scénar dostával skvelé vedľajšie linky, zvraty a silné momenty. No naraz som vnímal že walking dead je opäť na koni a predhadzuje mi to najlepšie z najlepších.
Karty boli skratka po časovom skoku perfektne rozdané a ja som len pozeral že môj milovaný seriál vstal ako fénix z popola, dokonca sa mu darilo nastavenú kvalitu udržovať s tou 10 sériou a netreba to predlžovať aj tu 11 som si nesmierne užil.
Láska k seriálu tu bola až to posledných chvíľ a za toto som za novým tvorcom a celému štábu neskutočne vďačný, pretože trpezlivosť sa aj tento krát vyplatila a seriálový príbeh dostal svoj pomyselný happy END. Udalosti vo spoločenstve boli nervy drásajúce a vidieť hrdinov v konflikte z mocnosťou proti ktorej sú len obyčajnými pešiakmi dalo záverečným epizódam tú správnu dôležitosť, atmosféru a podklady k emocialnému finishu. Ktorý má dohnal k slzám. S odstupom času si uvedomujem že som oveľa viac docenil všetky tie drobnejšie scény v ktorých sa postavi len rozprávajú, hraje v pozadí určitá jemná hudba a oni čelia svojim osobným démonom. Otec Gabriel ktorý nám bol predstavený ako muž ktorý druhým ľuďom nenaskytol pomocnú ruku, zatiaľ čo v poslednej epizóde práve on iniciuje otvorenie brány a záchrany nevinných. Tieto momenty sú v konečnom dôsledku ďaleko kľúčovejšie než akákoľvek akcia či dramatické úmrtia. Walking dead bol totiž vždy o ľuďoch ich problémoch, motivácia ch, snoch ktorých sa nechcú vzdať. A teraz po konci všetkého môžem aj ja povedať som fakt rád že som to s nimi nevzdal...