Klobúk dole pred ani nie 30 ročným Damienom Chazzelom. Nerozumiem, že mi ako dlhoročnému fanúšikovi jazzu niečo také unikalo tak dlho. Ústredná dvojica postáv funguje prakticky dokonale, réžia vymýšľa zaujímavé hry s nasvietením a kamerou a vo finále vytiera zrak celému Hollywoodu, keď len pomocou fenomenálnej hudby, precíznej kamerovej práce a pár pohľadov medzi hercami predáva viac emócií, ako väčšina súčasných režisérov siahodlhými dialógmi. Menej je niekedy viac a toto komorné majstrovské dielo to dokazuje.
