Viktor Kubal

?Pri svojich začiatkoch som sa snažil obsahovú stránku čím viac podtrhnúť a vyhnúť sa komplikáciám. Volil som preto figúry čo najjednoduchšie, vyjadrené v skratkách, bez zbytočných dokresľovačiek, ktoré by mohli obsahu len škodiť. Už dávno som prišiel na to, že vo filme je obsah nositeľom záujmu diváka, a nie výtvarné detaily, ktoré by mohli diváka iba zmiasť, a preto sa môžu stať nielen zbytočné, ale aj škodlivé. Pri dobrom obsahu mi nikto nevytýka, že oná figúra nemá šnúrky na topánkach a pod. Čo z toho, ak figúra má päť prstov, vlasy, manžety, dokonalé topánky, a obsah je prázdny. Nevyznie...? Takto sa k svojej animátorskej práci vyjadril v jednom z rozhovorov humorista, karikaturista, herec, výtvarník, spisovateľ, scenárista, animátor a režisér Viktor Kubal (1923). Pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatin na priblíženie jeho osobnosti uverejňujeme úryvok rozhovoru z pripravovanej publikácie Rudolfa Urca, ktorý ako dramaturg spolupracoval s Kubalom na všetkých jeho filmoch. ? Karikaturista vie, že na to všetko, čo by chcel povedať, je jeho život krátky. Možno preto si vyberá na stvárňovanie myšlienok práve kresbu čo najjednoduchšiu, zrozumiteľnú a iba keď je to nevyhnutné, s minimálnym slovným sprievodom. Najradšej by som nakreslil takú karikatúru, na ktorej by nebolo nič a čitateľ by napriek tomu porozumel jej obsahu. To sa mi zatiaľ nepodarilo.? Niektoré exponáty politickej karikatúry majú zakódovaný krátky ?polčas rozpadu?. No sú aj také ? a tie sú najtrvalejšie ? ktoré povzbudia a potešia v každom čase. Patrí medzi ne tvoj obrázok, ktorý mám strašne rád: pochoduje akýsi sprievod s vlajkami a transparentmi. Odrazu sa od neho odpúta kŕdeľ malých deciek s vlajočkami. Vykročili disciplinovane za vozíkom, ktorý tlačí ? ujo zmrzlinár. ? Stalo sa už akýmsi nepísaným bontónom, že ľudia sa obyčajne na karikatúru usmejú. Jedni na veľké nosy a iní na obsah. A naivný karikaturista si myslí, že dakto sa z obrázku i poučí. Keby tak bolo, hádam by karikatúra už ani nejestvovala. Lenže ? to by karikaturista nesmel žiť medzi ľuďmi. Hovoríme už vlastne o humore. Pretože aj to je istý pohľad na veci okolo nás. Niektorí ľudia nemajú humor radi, lebo ich identifikuje ako moróznych, pokryteckých, možno ich uráža. A humor je v skutočnosti vecou noblesy, úprimného obdivu. Humor znamená v gréčtine vlahu ? a my vieme, čo pre národy vystavené mnohým páľavám, vlaha znamená... ? Kde-kto sa pokúšal o definíciu humoru ? a nepodarilo sa to vlastne nikomu. Nik totiž nevie vysvetliť, prečo sa človek začne v tom-ktorom okamihu smiať. Vidím to často na besedách, kde sa diváci zabávajú skutočne na najrôznejších okamihoch. Aj vtedy, keď to sotva čakám. Veľmi si vážim Milana Markoviča. Je mimoriadne šikovný, má veľa vtipných nápadov a dokáže zareagovať na každú situáciu. Stále mu ide reč. S ním sa vždy výborne cítim. Spomínam si na jedno predstavenie, kde sa Markovič opýtal Paľa Hammela, aká mu vyšla posledná platňa. A zrazu sa obrátil ku mne s otázkou, či aj mne vyšla platňa. Moja reakcia znela: áno, nedávno. Platnička na chrbte... Známe ?forbíny? Voskovca a Wericha sú celé postavené na skvelom umení dobre zohratej improvizácie, na sérii drobných anekdot a na jednej ?kľúčovej? anekdote. Pritom v podstate ide vždy o známe variácie na klasické anekdoty. A existuje vôbec čosi také, ako ?nová? anekdota? ?Co vy na to, pane Kubal?? ? pýtam sa ako Škutina Wericha. ? Bola to parádna klaunovská dvojica. Obdivujem, koľko toho spolu napísali. A tých veršov. Ja by som to nedokázal. Nevedel som sa nikdy naučiť naspamäť ani pár veršov. Len raz ma v televízii presvedčili, že s výborným hercom a komikom Martinom Gregorom musíme viesť dialóg presne podľa scenára. Len pár viet, ale boli to doslova galeje. Keď sa ma syn opýtal, o čom sme hovorili, priznal som sa, že neviem. Hlava je príliš fajnová vec, aby sme v nej nosili všelijaké zbytočnosti, ako je napríklad číslo našej telefónnej stanice. Alebo poznávacia značka auta. Svoje si poznám podľa interiéru... V scenári o Jánošíkovi by sme sa mali pridržiavať komediálnej techniky. Od čias Aristotela platí: dobre exponovaný konflikt, rad prekvapujúcich zvratov, presné charaktery ako nositelia situácií, primerane pripravené metafory. Reč je o dobrom humore v dobrej komédii. ? Neviem sa veľmi smiať, ale pri dobrom humore je mi dobre pri srdci. Dokonca tak, ako keď čítam napínavú knihu. Vážim si každého, kto ma dokáže pobaviť. Mám nesmierne dobrý pocit, keď je obecenstvo spokojné a nechce nás z javiska pustiť. Moje vystúpenia s Lasicom a Satinským sú vlastne takou sympatickou improvizáciou ? a to ma inšpiruje, takže sa dopredu teším, čím všetkým sa navzájom prekvapíme a rozosmejeme. Cením si aj každého, kto sa dokáže presadiť v ?mojej? oblasti kresleného humoru. Je to naozaj fuška, veď často sa mi stane, že aj päťkrát prekreslím obrázok. Karikaturista musí dozrieť, musí mať životné zázemie a musí sa poriadne prehrýzť, kým sa dostane do povedomia čitateľov... Rudolf Urc Film.sk No.3/2003 (autor je dramaturg a publicista)