Recenze seriálu Dámský gambit

Komentáře a recenze 37

Dory28

1 387 bodů •18. 1. 2024

10

Emm, Jo. Tenhle seriál je prostě geniální. Jelikož také velmi ráda hraji šachy, tak mě to zaujalo už od prvního pohledu. Co se ovšem odehrávalo v seriálu, nebylo jen o šachách... Je to geniální hned v mnoha ohledech: úžasná kamera, velmi silný příběh, a hereckého umění, si všimne snad i ten, co se tím normálně nezaobírá. Protože tady je to prostě brilantní. Ale i střih, scénář, kostýmy... no prostě boží.
Můj závěr: Jestli jste do teď nehráli šachy, tak teď už budete.

gruzdej

1 240 bodů •10. 1. 2021

4

Poměrně dokonale natočené nic. Holka je sama, bez rodičůa je hezká. Naučí se hrát šachy. Pak hrozné chlastá. Valí se dokonce po podlaze. Jenže. Furt je hezká. Přestane chlastat. Je pořád hezká. Párkrát prohraje s Rusem. Pak vyhraje. Je víc hezká. Matka jí chtěla zabít. Furt je hezká. Jako sorry, nudnější zápletku jsem dlouho neviděl. 35%

N333meziiiz

822 bodů •12. 11. 2023

8

Dobrej miniseriál, který zaujme snad každého diváka, který se jen trochu zajímá o šachy. Kamera, střih a celková kvalita si zaslouží 8/10.

Ethan Hunt

620 bodů •30. 8. 2023

9

Krásný životopisný příběh nadané šachistky, která prochází různými situacemi, kterým většinou čelí sama, nebo si to myslí a je tu jednoduše zobrazeno že na všechno nejste sami i když si to myslíte. Někdy se děj táhne ale to většina podobných drama příběhů, nic co by mi zkazilo chuť si pustit další díl. Přiměřené techno bláboly o šachách, které sedí do děje, hlavně jak se postupně hlavní postava učí různé šachové zahajeni a koncovky. Různé reference na šachové velmistry. Rychle to uteče, určitě bych si to pustit, jestli jste někdy hráli šachy s tátou nebo s nějakým příbuzným jako já.

jadsk

333 bodů •13. 5. 2021

10

F*cking geniálne. Možno najlepší dramatický seriál, aký som v živote videl. Do šachu sa až tak nerozumiem, viem ho hrať ale nikdy som to príliš nerozoberal, išlo skôr o zábavu. Musím však povedať že tento seriál prinúti snáď každého niečo si vygoogliť o rôznych Openings alebo o slávnych šachistoch a ja nie som výnimkou. Pri šachových hráčoch ostatní vyzeráme ako banda blbcov a to mi vadí. Preto sa chcem dozvedieť viac a vďačím za to tomuto seriálu. Anna Taylor predviedla výborný výkon a kamera, soundtrack či strih sú takmer dokonalé. 9,5/10

Bublaga

252 bodů •27. 4. 2024

8

Seriálu se nedají upřít dvě věci: skvělou Anyu Taylor-Joy a vliv na ochotu hrát šachy. Díky seriálu totiž mnoho žen skutečně tuto královskou hru hrát začalo, jak píší The New York Times. Cesta Beth Harmon ze sirotčince je strhující, prožívala jsem s ní každý tah. Její postava není černobílá a má své temné stránky. Ale co ten poslední díl...?!? Ulepený, s cílem podojit emoce a co si budeme, vcelku předvídatelný. Možná je to nefér, ale závěrečná epizoda může za chybějící hvězdu. Jinak velmi milá setkání s Harrym Mellingem (jako Edgar Alla Poe byl v jinak průměrném filmu Bledé modré oko světlým bodem) a po letech od Lásky nebeské s Thomasem Brodie-Sangsterem. A teď mě omluvte, jsem na tahu!

Gulečník

145 bodů •25. 11. 2020

9

Pardon, zmizol mi komentár čo som tu napísal predtým, tak to doplním čo ma zaujalo . V domove pre osirelé dievčatá sa situácia s určitými výchovnými problémami rieši podávaním sedatív bez ohladu na vznik možnej závislosti . Uznávam , že tvorcom sa v podarilo nenápadne vymeniť mladšiu Beth za staršiu predstaviteľku . Obidve skvele zvládli stvárniť introvertovanosť dievčaťa ktorého myseľ je venovaná šachu . Čo sa týka samotného šachu je to naozaj skvelá propagácia hry . Časť umenia hry šachu naslepo predviedli Beth a Benny počas cesty autom .Mne sa so seriálom vrátili tie roky konfrontácie medzi G. Fischerom a B.Spasským z prelomu 6O a 7O rokov ... Je to ďalší "návykový" seriál , odporučam ..Doplnil by som veľmi emočnú sekvenciu , keď sa Beth dozvie že pán Shaibel zomrel a vráti sa do pivnice v sirotčinci kde ju správca učil základom hry ktorá ovplyvnila celá jej život . Na stene uvidela množstvo výstrižkov z novín o úspechoch Bet , ktoré tam pán Shaibel pridával ... No ešte sa zmienim o predstaviteľke 9 ročnej Beth , ktorú stvarnila Isla Johnston , len kôli doplneniu hercov v seriáli . Táto talentovaná slečna s uznaním stvárnila prvu epizódu v v ktorej sa Beth začala zaujímať o šach a tiež sa objavuje vo flashbackoch v ďalších dieloch , keď si ako teenagerka Beth spomína na začiatky hry , do ktorej ju zasvätil práve pán Shaibel ...

Flowerpot

12 bodů •6. 12. 2020

6

Dlhú dobu som si hovoril a cítil, že Queen’s Gambit je fakt dobrý. Nemohlo za to nič konkrétne, čo by sa dalo vypichnúť, pretože dej je celý čas strašlivo jednoduchý, a hoci mi fetišizované šesťdesiatky dosť sadli, na prdel som z nich úplne nesadol. Každopádne strašne príjemne sa mi na to dívalo a ja som sa úprimne tešil, kým si zas nájdem čas na ďalší diel. Aj veci, ktoré si viem predstaviť, že by niekoho srali hneď, tj. že hlavná postava Beth Harmon je od začiatku napísaná ako génius, a tak nesledujeme „from zero to hero“, ale maximálne „from heroine to archheroine“ arc, mi vlastne sadli a prišli osviežujúce, anžto pre toto uvedenie postáv už na nejakom leveli schopností mám celkom slabosť. Aj samotná dramatizácia šachu mi prišla najskôr hrozne cool, ale to vypršalo vlastne celkom rýchlo a časom ma začala trochu srať. Scenár a tak ani postavy totiž nemajú vôbec cit pre jej striedme dávkovanie, a tak začne z toho tiecť taká tá pachuť neznesiteľne obsesívneho fandomu, ako stereotyp internetového mileniála, ktorý nedokáže zložiť jedinú vetu bez referencie Harryho Pottera. Doslova všetko je tu o šachu, postavy sa nie sú schopné vôbec o ničom inom baviť, idú na pivo a tam hrajú rýchle šachy, idú v aute, a tam hrajú šachy z hlavy.... Come on. Budujte tie postavy trochu viac do šírky, sú sixties, doprdele, prečo keď idú autom, nemôžu sa baviť o hudbe napríklad? Mňa by zaujímalo, ktorá z postáv je Beatles person a ktorá Rolling Stones person alebo tak. Alebo čokoľvek. (V ďalšom paragrafu budú asi trochu spoilery, ale to možno nevadí, mňa by to ušetrilo sklamania. Potom zas asi prestanú) Ale whatever, to by bol len trochu pet peeve, nič zásadného, furt som si to užíval. Lenže. Lenže. Teraz už viem, že ten pôžitok bol spôsobený z veľkej časti z naivnej anticipácie, že sa dej vyvŕbi do niečoho gulervúceho. Kde som si fakt myslel, že neviem, ako to dopadne, tak som bol napätý. Lenže to som sa mýlil, ja som v skutočnosti nevedel akurát to, že celý čas viem, jak to dopadne. A toto pre mňa vrcholne antiklimatické zavŕšenie naratívu spätne vrhá tieň aj na predchádzajúci dej, pretože všetky načrtnuté konflikty a character arcy sú rozlúsknuté hrozne nudne jednoznačne. A celá tá jednoduchá osnova športovej drámy je odohraná bez akejkoľvek subverzie. (Tu asi končia spoilery?) Každopádne mi na koniec vyplávalo na povrch mozgu latentné vedomie, ktoré bolo záverom definitívne stvrdené, že celý Queen’s Gambit fakt nie je nič viac než naivná rozprávka liberálneho feminizmu. Beth Harmon je Mary Sue; a pozor, nie preto, že by bola geniálna, naopak, ako som hovoril, to som ocenil. Ale preto, že scenár namiesto zlatého pravidla „show don’t tell“ robí „show and tell“. A kde ukazovanie Bethinej geniality seriál zvláda dobre, tam by si mohol odpustiť to, aby jej potom permanentne tlieskali celé tramvaje šachistov, pretože fakt pomaly každá jedna postava v jej okolí nám musí výslovne povedať, že je najgeniálnejšou šachistkou, ktorá kedy kráčala po planéte. Čo prestáva činiť z Beth presvedčivú postavu a začína ju vykresľovať skôr ako kompenzačnú fantáziu. A takto sa manifestuje tá naivná liberálna ideológia. Tým, že svet naokolo vidí Beth tak, ako ju má vidieť diváctvo, znamená defacto to, že je ten svet strašne whitewashed. A nekladie jej moc žiadne prekážky, ako by prakticky výlučne mužský svet šachu žene realisticky asi kládol, že. (Ostatne fakt prakticky každý chlap je tu neironicky supportive klaďák a je príznačné, že asi jedinou fakt zlou záporačkou príbehu je klíšoidne drakonická riaditeľka dievčenského ústavu.) Fakt to implicitne vysiela absurdnú message, že ženy sa doteraz nestávali šachovými veľmajstryňami nie kvôli nejakým patriarchátom, ale preto, že ich to predtým asi nenapadlo, neviem. A v tejto liberálnej línií, čo ma vlastne spätne serie asi najviac, je aj téma Bethinej závislosti. Čo sa ponúkalo ako ústredný konflikt deja, keď tu máme geniálnu hlavnú postavu, ktorá čo do šachu nemá moc konkurencie, a keď tu neexistuje žiaden sklenený strop, tak ani jeho prebúravanie nemôže generovať naratívny konflikt. A ako fajn, génius zmietaný vnútornými démonmi, to môže byť funkčný tróp, ktorý mám vlastne tiež celkom rád. A ako sa to vyrieši? (Zase spoilery, samozrejme.) Že si po rokoch boja so závislosťou nechá prehovoriť do duše a pred finálnou konfrontáciou povie drogám nie. Pretože závislosti sa vskutku dajú vyriešiť slobodným rozhodnutím jednotlivca. Jako za toto fakt nasrať.