Lomax the Songhunter

Alan Lomax bol zberateľ piesní, ktorý považoval celý svet za svoj lovecký revír. V štyridsiatych rokoch minulého storočia so sebou ťahal veľmi ťažké nahrávacie zariadenie po ďalekom juhu Spojených štátov, kde zaznamenával trestanecké piesne. V rokoch šesťdesiatych cestoval vo svojej dodávke naprieč vidiekom Európy, pátrajúc po pracovných piesňach, baladách, uspávankách a ľudových pesničkách. Lomax bol vždy na stope hudbe obyčajných ľudí, ktorí chceli svoje piesne predviesť so srdcom a dušou pred jeho mikrofónom. Piesne, ktoré si pri práci spievalo už mnoho generácií. Vo svojich rozhlasových reláciách varoval ľudí, že tieto staré spevácke tradície sú odsúdené na zánik. Po návšteve u Lomaxa v roku 2001, krátko pred jeho smrťou, vyrazil režisér Rogier Kappers na cesty. Na základe hudby, rozhlasových programov a cestovných denníkov sa vybral na rozličné miesta, ktoré kedysi navštívil Lomax. Snažil sa nájsť ľudí, ktorých spev tento lovec piesní kedysi nahral. Vďaka tomu sa mal možnosť stretnúť s Petom Seegorom a apalačským hráčom na dulcimer. Na vzdialenom škótskom ostrove našiel ženu, ktorá poznala naspamäť takmer sto piesní. V malej španielskej dedinke, pri počúvaní starých nahrávok, vybrali dedinčania gajdy a začali spievať znova akoby pred nimi opäť stál Lomax so svojim mikrofónom.

Hudobný priemysel sa od čias, keď Lomax (a jeho otec) po prvýkrát zapli svoje nahrávacie zariadenie, podstatne zmenil. No ako nám dokazuje tento dokument, tradičná hudba a tanec stále zostávajú plné života a radosti.