Willy Brandt - Eine Jahrhundertgestalt

Príbeh Willyho Brandta je príbehom velikána, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Je to príbeh Nemca, ktorý bojoval proti dvom totalitným pokusom minulého storočia, proti fašizmu a stalinizmu. Príbeh berlínskeho starostu, ktorý stál v centre studenej vojny, ale ako kancelár hľadal zmier s východom, aby zažehnal rozdelenie Nemecka a Európy. Pre svoju odvahu k väčšej demokracii sa stal pre generáciu mladých Nemcov nositeľom nádejí. A predovšetkým nebol cynikom moci. Bol politikom, ktorý nastolil morálne kritériá. Pred Brandtom, ako jediný nemecký štátnik, obdržal Nobelovu cenu za mier iba Gustav Stresemann. V 1926 ju dostal za uznanie západných povojnových hraníc. Brandt ju dostal za uznanie východných povojnových hraníc. Ale aj preto, že ako antifašista, ktorý ozaj nebol vinný, pokľakol pred pomníkom povstania vo varšavskom gete a prosil o odpustenie. Tento záber obletel celý svet a demonštroval, že moc a morálka nemusia stáť proti sebe. Bojoval proti dvom totalitným pokusom minulého storočia proti nacizmu a stalinizmu. Do emigrácie odišiel ako ľavicový revolucionár, ako sociálny demokrat sa vracia späť a stáva sa z neho ochranca slobodného Berlína. Potom, čo komunisti múrom a ostnatým drôtom surovo rozdelia mesto, mení sa Brandt zo zástancu studenej vojny, na politika zmierenia. O zmenu sa pokúša zbližovaním, aby tak mohol Nemcov opäť spojiť. Postoj Moskvy k nemeckej otázke je kľúčový. V Katarínskej sále Kremľa je podpísaná dohoda znamenajúca prelom. V nej sa obe strany vzdávajú násilia. Podpis, ktorým Brandt potvrdzuje povojnové hranice na línii Odra – Nisa, rovnako ako hranice medzi oboma nemeckými štátmi, oslavujú Sovieti ako víťazstvo. V zmluve ale nie zakotvené, že tieto hranice sú nemenné raz pre vždy. Po vzájomnej dohode môžu byť zmenené, čo sa neskôr potvrdilo v Helsinkách. A to je Brandtova stratégia. Chce dosiahnuť uznanie status quo vo vnútri Nemecka, aby si zabezpečil možnosť mierovej zmeny, ak nastanú pri aznivejšie okolnosti. Brandt dáva do zmluvy zapísať, že sa nevzdáva práva Nemcov na sebaurčenie. Po prvý raz prehovorí nemecký kancelár k svojmu národu z Moskvy. Je to pohnutý okamih.