Damals in der DDR

Štvordielny nemecký dokumentárny seriál mapujúci obdobie Berlínskeho múru. Dokument vznikol pri príležitosti 15-teho výročia pádu Berlínskeho múru a odkrýva vyše 40-ročnú históriu Nemeckej demokratickej republiky očami ľudí, ktorí poznali východné Nemecko z rôznych pohľadov. Mladý tím autorov, režisérov a vedcov ponúka pohľad na nemeckú históriu prostredníctvom doteraz neodvysielaných materiálov, odkrýva pozadie dobre známych propagandistických filmov a použitím amatérskych filmov a fotodokumentácie odkrýva osudy obyčajných ľudí.
Na začiatku stála utópia. Viera v nového človeka, v novú, spravodlivejšiu spoločnosť. Uvedenie mládeže. Chlapci si obliekajú svoj prvý oblek, a dievčatá robia prvé neobratné kroky v topánkach na podpätkoch. Uvedenie mládeže nebol vynález NDR. Táto slávnosť existovala už dávno predtým. No NDR ju spojila s prísahou mládeže, ktorá vstupuje do veku dospelosti, verne slúžiť štátu. Prisahajú vernosť NDR, socializmu. Strana SED posiela svojich prominentov. Do Halle prichádza Erich Honeker, druhý najsilnejší muž po predsedovi Štátnej rady Ulbrichtovi. Vtedy, začiatkom päťdesiatych rokov, je uvedenie mládeže štátom novinka. NDR v ústave síce zdôrazňuje slobodu vierovyznania a svetonázoru, zároveň však vodcovia hovoria: „Naším cieľom je vychovávať mladých socialistov, mladých občanov NDR, ktorí budú aktívne pracovať v prospech socializmu“. Starostlivosť o najmenších štátu leží na srdci. Boj o dušičky sa začína už v útlom veku. Matky a otcovia pracujú vo výrobe, deti výchovu dostávajú v jasliach a škôlkach. Kresťanské hodnoty, cirkevné tradície – to platilo včera. Socializmus sľubuje šťastie, spravodlivosť, mier. Toto je budúcnosť. Cirkev sa považuje za prežitok zašlej doby. Z kazateľníc sa síce káže ďalej, štát to toleruje. No kto sa v náboženskej obci angažuje, v práci veľkú budúcnosť nemá, dostáva sa na okraj, skupina ho akosi neprijíma. Štát potrebuje komunistov a nie kresťanov...