Zuzana Liová: "Vzťahy s najbližšími nás vedia často dosť potrápiť."
Scénář k filmu Dům byl oceněn již v roce 2003 ve slovenské soutěži. Snímek byl dokončen letos. To je téměř 8 let... Co jeho vznik provázelo? Scenár som začala písať v roku 2003, kedy vznikla prvá verzia. Potom som sa mu venovala len nárazovo, robila som iné veci, natočila som film, písala som pre televíziu. V roku 2007 som sa zúčastnila workshopu ScriptEast, kde som dokončila verziu, s ktorou som začala oslovovať producentov. Keď do toho producentsky vstúpili Michal Kollár a Viktor Tauš, trvalo dva roky, kým sme film dokončili a s radosťou ho odpremiérovali na Berlinale.
I váš předchozí televizní film Ticho pojednává o rodinném soužití. Čím vás dané téma tolik přitahuje? Myslím, že rodinné vzťahy sú to, čo nás v živote veľmi ovplyvňuje. Vzťahy s najbližšími nás totiž vedia často dosť potrápiť. Konkrétne vo filme Dom sa zaoberám hlavne vzťahmi medzi otcom a dcérami. Zaujíma ma tenká hranica medzi egoizmom a láskou. Medzi vnucovaním svojej vôle iným a rešpektovaním ich slobody aj v momentoch, keď sa nám ich rozhodnutia nepáčia.
V případě Domu jde o váš celovečerní debut. Čekala jste takový úspěch? Jak si jej vysvětlujete? Úspechy, ktoré máme s filmom ma príjemne prekvapili, ale čo ma najviac teší je to, keď sa so mnou diváci po projekciach rozprávajú, keď mi povedia, v čom sa ich film dotkol, keď mi aj oni odkryjú niečo zo seba. Film bol na niekoľkých festivaloch a veľa žien v zahraničí sa mi zdôverilo, ako sa ich otec podobá na toho filmového. Možno je to v jeho spôsobe komunikácie, v hľadaní tej najsprávnejšej cesty ako pristúpiť k svojej dcére. Láska k nej býva často krehká no silná, až sa toho tvrdí muži môžu zľaknúť. A to je myslím na téme filmu univerzálne. Som rada, že film v tomto ohľade väčšinou funguje a že energia, ktorú sme doňho s celým štábom dali nebola zbytočná.
Váš snímek zaznamenal příznivé kritiky i v zámoří, kde ovšem nepatří k běžným věcem postavit si dům a usadit se. Lidé migrují za prací. Co podle vás tamní kritiky na snímku zaujalo? Myslím, že je to univerzálny príbeh vyjadrený cez okolnosti v konkrétnom priestorovom aj spoločenskom kontexte. Oceňujú vizuálny spôsob rozprávania, herecké výkony, silu akou film pôsobí na diváka.
Počítám, že Miroslava Krobota se vám podařilo angažovat díky zajímavému scénáři. Jak se vám s tímto hercem spolupracovalo? Výborne. Pán Krobot vyžaroval to, čo moja vymyslená postava. Zároveň sme sa dlho bavili o motivácii, hľadali sme presné vyjadrenia Imrichovho charakteru. Imrich je presvedčený o svojej pravde až je v konečnom dôsledku vo svojej zaťatosti dojemný. Z dialógu, ktorý sme s pánom Krobotom viedli som mala veľkú radosť a veľmi ma obohatilo jeho mužské nazeranie na postavu otca.
Máte už nějaké další tvůrčí plány? Prozradíte něco bližšího? Začala som písať nový scenár, tak uvidím, ako to dopadne.