?

Pro výpočet aktuálního kariérního skóre využíváme uživatelské hodnocení u filmů a seriálů skrz celou kariéru tvůrce. Největší váhu pro výpočet mají poslední díla kariéry. Výsledné číslo ovlivňuje také popularita, oblíbenost a získání filmového ocenění.

Pro výpočet kariérního skóre nebyly splněny podmínky.

Hanna Cwiklo: Filmy a seriály

  • Krátký film o lásce
    Krátký film o lásce (1988)
    Film
    Dielo je upravenou verziou jednej časti Kieœlowského mimoriadneho televízneho cyklu Dekalóg (ktorého samostatné a predsa zvláštne spojené príbehy sú o. i. o tušení vyšších princípov, o tom, že človek nemusí byť veriacim na to, aby v sebe niesol túžbu po Zákone, Poriadku, Absolútne, Bohu, lebo bez vedomia akéhosi metafyzického kontextu, pocitu zodpovednosti za vlastný osud aj za osud sveta, sa stáva ľudský život tragickým nedorozumením). Film je konfrontáciou dvoch koncepcií lásky: zmyselnej a sebaobetujúcej. 19-ročná sirota Tomek pozoruje ďalekohľadom z okna svojej izby 35-ročnú Magdu, do ktorej je zamilovaný. Žena, redukujúca lásku na sex, ho hlboko raní, takže sa pokúsi o samovraždu. Prebudená Magda začne vnímať svet inými očami. Jemne a diskrétne stvárnená téma má príchuť horkosti, prameniacej z nemožnosti naplniť lásky, ktoré si želáme, a ktoré sa míňajú. Film vyzýva nespôsobovať bolesť či dokonca tragédiu nešetrnosťou k druhým. Intímne interiéry sú pozoruhodne nasvietené, hudba vynikajúco podfarbuje atmosféru, všetky sekvencie sú dokonale prepracované. Rafinovane vyrozprávaný dej vytvára z jemného pradiva chvejivú skutočnosť, blízku sneniu v bdelom stave. Pozorovateľ si tu z neúplných informácií zostavuje vlastnú skutočnosť, ktorá ho uspokojuje (v záverečnej scéne sa Magda pozerá do svojej izby Tomkovým ďalekohľadom a v zvoľnenom tempe sa opakuje pohľad na jej zúfalý osamelý plač doslova nad rozliatym mliekom, zrazu sa však objavuje Tomek, aby ju pohladil...).
    Žánry:DramaRomantický
    78%
    Dielo je upravenou verziou jednej časti Kieœlowského mimoriadneho televízneho cyklu Dekalóg (ktorého samostatné a predsa zvláštne spojené príbehy sú o. i. o tušení vyšších princípov, o tom, že človek nemusí byť veriacim na to, aby v sebe niesol túžbu po Zákone, Poriadku, Absolútne, Bohu, lebo bez vedomia akéhosi metafyzického kontextu, pocitu zodpovednosti za vlastný osud aj za osud sveta, sa stáva ľudský život tragickým nedorozumením). Film je konfrontáciou dvoch koncepcií lásky: zmyselnej a sebaobetujúcej. 19-ročná sirota Tomek pozoruje ďalekohľadom z okna svojej izby 35-ročnú Magdu, do ktorej je zamilovaný. Žena, redukujúca lásku na sex, ho hlboko raní, takže sa pokúsi o samovraždu. Prebudená Magda začne vnímať svet inými očami. Jemne a diskrétne stvárnená téma má príchuť horkosti, prameniacej z nemožnosti naplniť lásky, ktoré si želáme, a ktoré sa míňajú. Film vyzýva nespôsobovať bolesť či dokonca tragédiu nešetrnosťou k druhým. Intímne interiéry sú pozoruhodne nasvietené, hudba vynikajúco podfarbuje atmosféru, všetky sekvencie sú dokonale prepracované. Rafinovane vyrozprávaný dej vytvára z jemného pradiva chvejivú skutočnosť, blízku sneniu v bdelom stave. Pozorovateľ si tu z neúplných informácií zostavuje vlastnú skutočnosť, ktorá ho uspokojuje (v záverečnej scéne sa Magda pozerá do svojej izby Tomkovým ďalekohľadom a v zvoľnenom tempe sa opakuje pohľad na jej zúfalý osamelý plač doslova nad rozliatym mliekom, zrazu sa však objavuje Tomek, aby ju pohladil...).
    Žánry:DramaRomantický
    1
  • Krátký film o zabíjení
    Krátký film o zabíjení (1987)
    Film
    Svetoznáma filmová verzia 5. dielu Kieœlowského vynikajúceho televízneho cyklu Dekalóg prispieva ako novodobá variácia piateho prikázania biblického Desatora ("Nezabiješ") do diskusie o treste smrti. Zaznamenáva chladnú premyslenú vraždu bez motívu i rovnako chladnú, premyselnú a absurdnú popravu. Prostredníctvom paralelnej montáže sledujeme troch neznámych ľudí, ktorých cesty sa v jeden deň náhodou pretnú: nesympatického taxikára, zasmušilého mladíka a optimistického čerstvého advokáta. V niekoľkých okamihoch sa z nich stanú obeť, vrah a obhajca. Násilnícky spôsob rozprávania podporuje depresívne zelené tónovanie obrazu, ktorého nevľúdnosť dávkuje prísny, naliehavý strih. Základom úspechu celého Dekalógu sú rafinovane premyslené scenáristické konštrukcie: zámerná nedramatickosť, atmosféra napätia a tajomstva, až úzkostlivé odpsychologizovanie postáv, úspornosť a funkčnosť dialógov. Diagnóza spoločnosti bez sentimentu, cynizmu či moralizovania naznačuje cestu spásy v sebapoznaní a vo formovaní vlastného osudu (tvoreného reťazcom náhod) uvedomelou morálnou voľbou. Neľútostne presvedčivý film ťaží z dokumentaristickej surovosti pohľadu a zo znamenitej práce s detailmi, konkretizujúcimi realitu (svojou výrečnosťou dotvárajú barbarskosť videnia a cítenia hlavnej postavy, no i obraz stavu okolia, patričnou mierou spolupodmieňujúceho jej otrasný čin). Úvodné pasáže, kresliace sídliskovú scenériu (špina, zanedbanosť, pobiehajúce krysy, obesená mačka) uvádzajú tému anonymnej spoluviny za zločin, ústiacu do voľne nastolenej polemiky s podobne otrasným činom vykonávateľom absolútneho trestu, napĺňajúceho ortieľ, ktorého kultúrnosť a mravnosť sú sporné.
    Žánry:DramaKrimi
    78%
    Svetoznáma filmová verzia 5. dielu Kieœlowského vynikajúceho televízneho cyklu Dekalóg prispieva ako novodobá variácia piateho prikázania biblického Desatora ("Nezabiješ") do diskusie o treste smrti. Zaznamenáva chladnú premyslenú vraždu bez motívu i rovnako chladnú, premyselnú a absurdnú popravu. Prostredníctvom paralelnej montáže sledujeme troch neznámych ľudí, ktorých cesty sa v jeden deň náhodou pretnú: nesympatického taxikára, zasmušilého mladíka a optimistického čerstvého advokáta. V niekoľkých okamihoch sa z nich stanú obeť, vrah a obhajca. Násilnícky spôsob rozprávania podporuje depresívne zelené tónovanie obrazu, ktorého nevľúdnosť dávkuje prísny, naliehavý strih. Základom úspechu celého Dekalógu sú rafinovane premyslené scenáristické konštrukcie: zámerná nedramatickosť, atmosféra napätia a tajomstva, až úzkostlivé odpsychologizovanie postáv, úspornosť a funkčnosť dialógov. Diagnóza spoločnosti bez sentimentu, cynizmu či moralizovania naznačuje cestu spásy v sebapoznaní a vo formovaní vlastného osudu (tvoreného reťazcom náhod) uvedomelou morálnou voľbou. Neľútostne presvedčivý film ťaží z dokumentaristickej surovosti pohľadu a zo znamenitej práce s detailmi, konkretizujúcimi realitu (svojou výrečnosťou dotvárajú barbarskosť videnia a cítenia hlavnej postavy, no i obraz stavu okolia, patričnou mierou spolupodmieňujúceho jej otrasný čin). Úvodné pasáže, kresliace sídliskovú scenériu (špina, zanedbanosť, pobiehajúce krysy, obesená mačka) uvádzajú tému anonymnej spoluviny za zločin, ústiacu do voľne nastolenej polemiky s podobne otrasným činom vykonávateľom absolútneho trestu, napĺňajúceho ortieľ, ktorého kultúrnosť a mravnosť sú sporné.
    Žánry:DramaKrimi
    2
  • Fotbalový poker
    Fotbalový poker (1989)
    Film

    Kultovní film velmi zručného a ani za éry komunismu ničím nezdiskreditovaného režiséra Janusze Zaorského, způsobil v roce 1988, kdy byl uveden na plátna kin, velké znepokojení a skandál a byl důvodem vlny protestů ze strany polských fotbalových funkcionářů. Bývalý výborný fotbalista Laguna musel ukončit svou aktivní kariéru a nyní se věnuje dráze rozhodčího. Jeho ambice stát se mezinárodním sudím komplikují jeho problémy s alkoholem a také úplatkářské praktiky prezidentů klubů, kteří hrají o dobrá umístění v závěru ligové sezóny a snaží se Lagunu získat na svou stranu. Zaorski v tomto filmu prokázal dobrý cit pro atmosféru doby, kdy byl reálný socialismus pomalu ale jistě střídán mafiánským kapitalismem. S nebývalou přesností natočil film o korupci ve fotbale, a to nikterak prvoplánově nebo fantaskně. V kontextu dnešního dění kolem “fotbalové žumpy”, jak českou ligovou kopanou nazval soudce Vašků, jako by Zaorski věděl, že fotbal začne být s odstupem let v médiích trvale propírán právě více v souvislostech s úplatky než se sportem jako takovým. “Fotbalový poker” bývá označován jako komedie, což není příliš vypovídající žánrové zařazení – úsměvné situace ve filmu jistě jsou, ale jde o humor velmi hořký. Nezpochybnitelným tahounem filmu je také vynikající polský herec Janusz Gajos v hlavní roli rozhodčího Laguny. (3Kino)

    70%

    Kultovní film velmi zručného a ani za éry komunismu ničím nezdiskreditovaného režiséra Janusze Zaorského, způsobil v roce 1988, kdy byl uveden na plátna kin, velké znepokojení a skandál a byl důvodem vlny protestů ze strany polských fotbalových funkcionářů. Bývalý výborný fotbalista Laguna musel ukončit svou aktivní kariéru a nyní se věnuje dráze rozhodčího. Jeho ambice stát se mezinárodním sudím komplikují jeho problémy s alkoholem a také úplatkářské praktiky prezidentů klubů, kteří hrají o dobrá umístění v závěru ligové sezóny a snaží se Lagunu získat na svou stranu. Zaorski v tomto filmu prokázal dobrý cit pro atmosféru doby, kdy byl reálný socialismus pomalu ale jistě střídán mafiánským kapitalismem. S nebývalou přesností natočil film o korupci ve fotbale, a to nikterak prvoplánově nebo fantaskně. V kontextu dnešního dění kolem “fotbalové žumpy”, jak českou ligovou kopanou nazval soudce Vašků, jako by Zaorski věděl, že fotbal začne být s odstupem let v médiích trvale propírán právě více v souvislostech s úplatky než se sportem jako takovým. “Fotbalový poker” bývá označován jako komedie, což není příliš vypovídající žánrové zařazení – úsměvné situace ve filmu jistě jsou, ale jde o humor velmi hořký. Nezpochybnitelným tahounem filmu je také vynikající polský herec Janusz Gajos v hlavní roli rozhodčího Laguny. (3Kino)

    3